Plasty sú dnes alfou aj omegou nášho životného štýlu. Sú takmer všade a vyhnúť sa kontaktu s nimi je v civilizovanom svete nemožné. Odborníci však varujú, že to nemusí ostať bez zdravotných následkov.
Vedci z britskej Exeterskej univerzity zistili, že väčšina tínedžerov (86 percent) má v tele stopy po bisfenole A (BPA), teda po chemickej látke, ktorá sa používa pri výrobe plastov. O BPA je známe, že narúša endokrinný systém, ktorý je zodpovedný za reguláciou hormónov. Do výskumu vedci zapojili tínedžerov vo veku od 17 do 19 rokov.
Čítajte viac: Všímajte si symboly na plastových obaloch: Na toto vás upozorňujú!
Výskum viedla docentka molekulárnej genetiky Lorna Harriesová a profesorka ekotoxikológie Tamara Gallowayová. Výskumníčky po tomto zistení apelujú na lepšie označovanie obalov výrobkov, aby si spotrebitelia mohli vybrať produkty bez BPA. Podľa vedeckého tímu je však látka taká rozšírená, že snaha o zodpovednejšie balenie potravín do plastových obalov nebude mať na mieru expozície zásadný vplyv.
Čítajte viac: Koniec plastovým hrebeňom a ozdobám do vlasov?! Testy potvrdili hrozivú predtuchu!
Hoci sa BPA z tela vylúči za relatívne krátky čas (6 hodín), v moči väčšiny tínedžerov bola látka prítomná, čo je s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené prítomnosťou PBA v životnom prostredí. Úrovne expozície sú podobné aj v mnohých iných krajinách. BPA sa ako priemyselná látka používa na výrobu plastov už od 60. rokov minulého storočia. Látka sa môže nachádzať v plastových fľašiach, plastových nádobách a obaloch. BPA môžu obsahovať aj slnečné okuliare.
Bisfenol A sa do tela môže dostať napríklad prostredníctvom stravy z vysoko spracovaných potravín alebo potravín balených v plaste a následne sa v organizme dokáže správať ako endokrinný disruptor (ED) a narúšať prirodzené hladiny produkcie hormónov, čo môže mať za následok hormonálne poruchy. Vylučovanie BPA sa zvyšuje zahrievaním plastov a dĺžkou expozície alebo aj opakovaným použitím plastu. V praxi je však veľmi ťažké identifikovať, ktoré potraviny PBA obsahujú a ktoré nie, alebo ktoré plasty sú nositeľmi tejto chemickej látky, pretože zodpovedné označovanie plastov nie je zaužívané. Štúdia bola zverejnená v magazíne BMJ Open.
