Prerušovaný pôst, známy aj pod skratkou IF (intermittent fasting), sa v posledných rokoch stal populárnou stratégiou nielen na chudnutie, ale aj ako nástroj na zlepšenie celkového zdravia. Tento stravovací režim spočíva v striedaní období jedenia a pôstu. Hoci výskumy poukazujú na viaceré zdravotné benefity, nie je úplne jasné, či so sebou nenesie aj negatíva či riziká.
Základné princípy prerušovaného pôstu
Prerušovaný pôst nie je o obmedzení druhu potravín, ale skôr o načasovaní ich príjmu. Existuje niekoľko populárnych protokolov, najznámejšími sú:
- 16/8 metóda: 16-hodinový pôst nasledovaný 8-hodinovým obdobím, počas ktorého je dovolené jesť.
- 5:2 diéta: Dva dni v týždni sa príjem kalórií obmedzí na približne 500-600, pričom zvyšných päť dní sa stravuje normálne.
- 24-hodinový pôst: Jeden alebo dvakrát týždenne sa dodržiava 24-hodinový pôst.
Tieto metódy sa líšia v dĺžke a frekvencii pôstu, ale spoločným cieľom je dosiahnuť pozitívne metabolické a zdravotné účinky.
Potenciálne zdravotné prínosy prerušovaného pôstu
Kontrola hmotnosti a zlepšenie metabolizmu: Prerušovaný pôst môže pomôcť pri znižovaní hmotnosti tým, že znižuje celkový príjem kalórií a zlepšuje metabolizmus. Počas pôstu sa vyčerpávajú zásoby glykogénu a telo začína spaľovať tuky, čo vedie k strate telesnej hmotnosti. Prerušovaný pôst môže tiež zvyšovať hladinu norepinefrínu, čo podporuje odbúravanie tukov.
Zníženie rizika metabolických ochorení: Výskumy naznačujú, že prerušovaný pôst môže zlepšiť citlivosť na inzulín a znížiť hladiny inzulínu v krvi, čo môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu. Okrem toho môže prerušovaný pôst prispieť k zníženiu hladiny zápalových markerov a zlepšiť profil lipidov, čo znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Podpora zdravia mozgu a dlhodobej kognitívnej funkcie: Niektoré štúdie na zvieratách ukazujú, že prerušovaný pôst môže podporovať neurogénne procesy, čo znamená rast nových neurónov. Taktiež môže znižovať oxidačný stres a zápal v mozgu, čo môže prispieť k ochrane pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba.
Predĺženie života: Výskumy na zvieratách naznačujú, že prerušovaný pôst môže predĺžiť životnosť a zlepšiť kvalitu života. Mechanizmy, ktoré sú za týmto efektom, zahŕňajú zlepšenie metabolizmu, zníženie oxidačného stresu a podporu autofagie, čo je proces, pri ktorom bunky odstraňujú poškodené zložky.
Prečítajte si tiež
Menopauza vás nedostane: Týchto pár zmien vo vašom jedálničku ZMENÍ úplne VŠETKO!
Potenciálne riziká a nevýhody prerušovaného pôstu
Výživa a nutričné deficity: Zníženie počtu jedál môže viesť k nižšiemu príjmu živín. Ak nie je správne naplánovaná, môže diéta viesť k deficitu vitamínov a minerálov, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie. Napríklad, nedostatok kalcia, železa alebo vitamínov skupiny B môže viesť k zdravotným problémom, najmä pri dlhodobom dodržiavaní prerušovaného pôstu.
Psychologické a sociálne aspekty: Pre niektorých ľudí môže byť prerušovaný pôst ťažko udržateľný z psychologického hľadiska. Pravidelné obmedzovanie jedla môže viesť k pocitom stresu, úzkosti alebo prejedaniu sa počas povoleného okna. Taktiež môže narušiť sociálne interakcie spojené so stravovaním, čo môže znížiť kvalitu života.
Vplyv na hormonálnu rovnováhu: Prerušovaný pôst môže ovplyvniť hladinu hormónov, a to najmä u žien. Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé pôsty môžu narušiť menštruačný cyklus a ovplyvniť plodnosť. U mužov môže extrémne obmedzovanie kalórií viesť k poklesu hladiny testosterónu, čo môže ovplyvniť fyzický výkon a libido.
Riziká pre ľudí s určitými zdravotnými problémami: Ľudia s určitými zdravotnými problémami, ako sú poruchy príjmu potravy, cukrovka 1. typu alebo chronické ochorenia, by sa mali pred začatím prerušovaného pôstu poradiť so svojím lekárom. Pôst môže zhoršiť ich zdravotný stav alebo spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.
