Pred Veľkou nocou je pôst viac než aktuálnou témou. Hoci sa hovorí o jeho pozitívnom vplyve na ľudské telo, o to viac vás dostane najnovšia štúdia, ktorá to vyvracia a naznačuje opak.
Pôst môže byť škodlivý v boji proti infekcii a môže viesť k zvýšenému riziku srdcových chorôb, ako uvádza nová štúdia Icahn School of Medicine na Mount Sinai podľa sciencedaily.com. Výskum, ktorý sa zameral na modely myší, patrí medzi prvé, ktoré ukázali, že vynechávanie jedál spúšťa v mozgu reakciu, ktorá negatívne ovplyvňuje imunitné bunky. Výsledky boli publikované vo vydaní časopisu Immunity a mohli by viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako môže chronický pôst z dlhodobého hľadiska ovplyvniť telo.
"Narastá povedomie o tom, že pôst je zdravý. Skutočne existuje množstvo dôkazov o jeho výhodách, no naša štúdia vyzýva k vyššej opatrnosti. Naznačuje, že pôst môže znamenať aj zdravotné riziko," upozorňuje hlavný autor Filip Swirski, PhD, ktorý je zároveň riaditeľom Kardiovaskulárneho výskumného ústavu na Icahn Mount Sinai. "Štúdia ukazuje, že existuje komunikácia medzi nervovým a imunitným systémom."
Zmeny v počte monocytov
Výskumníci sa zamerali na to, ako pôst (vrátane krátkeho pôstu trvajúceho len niekoľko hodín až po prísnejší 24-hodinový) ovplyvňuje imunitný systém. Analyzovali dve skupiny myší. Jedna jedla raňajky hneď po prebudení (boli ich najväčším jedlom dňa) a druhá skupina ich vynechala. Výskumníci odobrali vzorky krvi v oboch skupinách, keď sa hlodavce prebudili, potom o štyri hodiny a následne o osem hodín neskôr.
Pri skúmaní krvi vedci zaznamenali výrazný rozdiel v skupine, ktorá bola nalačno. Konkrétne spozorovali rozdiel v počte monocytov, čo sú biele krvinky, ktoré sa tvoria v kostnej dreni. Prechádzajú telom, kde zohrávajú mnoho kritických úloh, od boja proti infekciám, cez srdcové choroby až po rakovinu.
Na začiatku mali všetky myši rovnaké množstvo monocytov. Ale po štyroch hodinách boli monocyty u myší, ktoré boli nalačno, dramaticky ovplyvnené. Vedci zistili, že 90 percent týchto buniek zmizlo z krvného obehu a ich počet po ôsmich hodinách ďalej klesal. Monocyty v skupine bez hladovania neboli ovplyvnené.
U hladujúcich myší výskumníci odhalili, že monocyty putovali späť do kostnej drene, aby sa uložili do hibernácie. Súčasne sa znížila produkcia nových buniek v kostnej dreni. Monocyty v kostnej dreni - ktoré majú zvyčajne krátku životnosť - sa výrazne zmenili. Prežili dlhšie v dôsledku pobytu v kostnej dreni a starli inak ako monocyty, ktoré zostali v krvi.
Zápal a stres
Výskumníci pokračovali v hladovaní myší až 24 hodín a potom znovu zaviedli jedlo. Bunky ukryté v kostnej dreni sa v priebehu niekoľkých hodín dostali späť do krvného obehu. Tento nárast viedol k zvýšenej úrovni zápalu. Namiesto ochrany pred infekciou boli tieto zmenené monocyty viac zápalové, vďaka čomu bolo telo menej odolné voči boju s infekciou.
Táto štúdia je jednou z prvých, ktorá ukázala na spojenie medzi mozgom a imunitnými bunkami počas pôstu. Podľa vedcov špecifické oblasti v mozgu kontrolovali reakciu monocytov počas pôstu. Preukázalo sa, že pôst vyvoláva v mozgu stresovú reakciu – to je to, čo spôsobuje, že ľudia sú nervózni a nahnevaní, keď pociťujú hlad – a to okamžite spúšťa rozsiahlu migráciu bielych krviniek z krvi do kostnej drene a potom späť do krvného obehu krátko po opätovnom zavedení potravy.
Dr. Swirski zdôraznil, že hoci existujú dôkazy o metabolických výhodách hladovania, táto nová štúdia je užitočným pokrokom v úplnom pochopení mechanizmov tela.
"Štúdia ukazuje, že na jednej strane pôst znižuje počet cirkulujúcich monocytov, čo by sa mohlo považovať za pozitívne, pretože tieto bunky sú dôležitými zložkami zápalu. Na druhej strane, opätovné zavedenie potravy vytvára nárast monocytov späť do krvi, čo môže byť problematické. Pôst to reguluje spôsobmi, ktoré nie sú vždy prospešné, čo sa týka schopnosti tela reagovať na výzvu, akou je infekcia,“ vysvetľuje Dr. Swirski. "Pretože tieto bunky sú dôležité pre iné choroby, ako sú srdcové choroby alebo rakovina, je dôležité pochopiť, ako je ich funkcia kontrolovaná."
