Milióny ľudí na svete ho majú na tanieri každý jeden deň. Málokto si však uvedomuje, ako spracované jedlo dokáže zmeniť ľudské telo vrátane mozgu. Dr. Chris van Tulleken je dôkazom!
Stačili iba štyri týždne na to, aby zistil, ako na nás vplýva spracované jedlo. Za tento čas sa dostala jeho zdravá hmotnosť až k nadváhe, čím ohrozil svoje zdravie. Aby toho nebolo málo, zároveň sa spomalilo jeho myslenie a bojoval so zlým spánkom. K tomu sa pridali stavy úzkosti, pálenie záhy a zápcha. Ako sám potvrdil, najhoršie bol na tom jeho mozog, ako sa píše na dailymail.co.uk. Stal sa totiž závislým.
Čítajte tiež: Trápia vás BOLESTI hlavy v tejto časti DŇA? Vaše telo dáva SIGNÁL, že niečo nie je v poriadku
O aké jedlá ide?
Chris to robil tak, ako milióny Američanov. Dodržiaval rovnaký typ stravovania, súčasťou jeho jedálnička boli jedlá s vysokým obsahom tuku a v spracovanom stave. Jeden mesiac pod vedeckým dohľadom spotreboval 80 percent svojich kalórií z ultra spracovaných potravín (alebo UPF).
Ide o jedlá, ktoré sú už vopred pripravené a obsahujú rôzne prísady, ktoré by ste bežne v domácej kuchyni nenašli – emulgátory, stabilizátory, zvlhčovadlá, konzervačné látky, dochucovadlá a pod. UPF sú zvyčajne polotovary, patria sem napr. kuracie nugetky, pizza, sladkosti, zemiakové lupienky, hotové jedlá – hoci mnohé z nich sa predávajú ako zdravé. V skutočnosti veľa sendvičov, pečiva, cereálií a iného nízkokalorického občerstvenia sú UPF.
Hlavnou zložkou sú často bielkoviny, tuky alebo uhľohydráty extrahované z lacných plodín, sóje alebo kukurice a potom priemyselne upravené, tvarované, zafarbené a ochutené. Dlhá doba použiteľnosti je ich benefitom. Okrem toho, že sú jednoduché na prípravu a lacné, nestrácajú na popularite - tvoria takmer dve tretiny kalórií, ktoré mnohí konzumujú.
Od čerstvých potravín k polotovarom
Hoci Chrisova strava na mesiac tvorila 80 percent UPF, čo môže znieť extrémne, v skutočnosti takto jedáva každý piaty britský dospelý. Navyše, dve tretiny kalórií, ktoré deti a tínedžeri konzumujú, pochádzajú z ultra-spracovaných potravín.
Zároveň čelíme epidémii detskej obezity: 21 percent detí vo Veľkej Británii má po ukončení základnej školy „obézny“ index telesnej hmotnosti (BMI), čo je zatiaľ najvyššia miera. Nezávislé vedecké dôkazy ukazujú, že to závisí hlavne od našej spotreby ultra-spracovaných potravín. Hoci sa tieto jedlá stali bežnými pred štyrmi desaťročiami, keď Chris vyrastal v 80. rokoch, britská rodinná strava obsahovala 58 percent čerstvých surovín a 26 percent polotovarov. To sa však zmenilo už za dve desaťročia! V roku 2000 bolo iba 28 percent rodinného jedla čerstvého a 44 percent boli polotovary. Miera obezity sa zároveň strojnásobila. V roku 1980 bolo 7 percent dospelých obéznych; teraz je to 28 percent.
Začiatok experimentu
V rámci dokumentu BBC sa Chris rozhodol na sebe podstúpiť experiment a svoj príjem potravy zvýšil až štvornásobne. Životný štýl zmenil na jeden mesiac, pre mnohých sú však tieto návyky celoživotné. Avšak, ani on, ani profesorka Rachel Batterhamová, odborníčka, ktorá zabezpečila, že tento experiment prebiehal s plnou vedeckou dôslednosťou, neboli celkom pripravení na šokujúce výsledky, ktoré videli už po štyroch týždňoch.
Na začiatku Rachel, ktorá je profesorkou obezity, cukrovky a endokrinológie na University College London Hospital, začala s niektorými základnými opatreniami. Zaznamenávala jeho hmotnosť a tvar tela a tiež testovala jeho hladiny črevných hormónov, ktoré signalizujú nášmu mozgu, či sme plní alebo hladní. Bol tiež na MR mozgu. Myslel si, že to bude úplná strata času. Jeho argument bol, že bežné jedlo nemôže mať za štyri týždne merateľný vplyv na mozog.
Mozog chcel viac jedla
Prvým jedlom boli kuracie nugetky. Ako dieťa ich miloval, no teraz si ho doprial ako dospelý. Nevedel sa ho dojesť – kvôli zvýrazňovačom chuti, ktoré obsahujú, bolo veľmi ťažké ich prestať jesť. Za pár minút zjedol polovicu denných kalórií! To isté bolo s lasagnami, ktoré sa dajú pripraviť v mikrovlnke. Len čo ich dojedol, okamžite chcel ďalšie. Na raňajky si dal zase cereálie plné kakaa.
Snažil sa jesť v samostatnej miestnosti, ale čoskoro bola celá jeho domácnosť plná neochotnými účastníkmi experimentu. Je ťažké odolať UPF, dokonca aj pre jeho manželku, redaktorku štýlu zameranú na zdravie.
Neprejedal sa, jednoducho jedol vtedy, keď cítil hlad, ktorý bol čoraz častejší. Za normálnych okolností by si dal sušienku alebo banán ako občerstvenie. Teraz by si však dal čokoládový dezert!
Mnohí výrobcovia využívajú aspekty fyziky a chémie, ktoré sa podieľajú na príprave jedla, tak lákavé pre náš mozog, že môže mať návykové vlastnosti. Jedna takáto taktika sa nazýva „bod blaženosti“ a spočíva v presnom zásahu do správnej kombinácie soli, tuku, cukru a chrumkavosti/žuvania (nazývaná „pocit v ústach“). Cieľom je, aby náš mozog povedal: Chcem viac! Pritom ide o jedlo vyrobené z čo najlacnejších surovín a určené na nadmernú konzumáciu.
Zdravotné problémy kvôli UPF
UPF spôsobujú nárast hmotnosti. Dôkazy sú jasné, ale prišiel na to hlavne priekopnícky výskum Dr. Kevina Halla, vedca v oblasti výživy, ktorého laboratórium v Národných inštitútoch zdravia v USA skúma, ako sa metabolizmus a mozog adaptujú v reakcii na stravu a fyzický stav tela. Dvadsať ľudí začalo s dvojtýždňovou diétou s ultra-spracovanými potravinami kúpenými v obchodoch, alebo diétou, no s potravinami vyrobenými v laboratórnej kuchyni s rovnakým množstvom soli, tuku, cukru atď, no boli nespracované. Potom prešli na inú stravu. Pokiaľ ide o ultra-spracovanú stravovaciu časť, účastníci skonzumovali o 500 kalórií viac denne a pribrali 1 kg. Keď jedli čerstvé jedlá, schudli.
Testy Dr. Halla zistili, že ultra-spracované potraviny jeme o 30 percent rýchlejšie ako nespracované potraviny. Ľahšie sa žuvajú a prehĺtajú.
Jedným z odborníkov, ktorí spozorovali poškodenia spôsobené UPF z prvej ruky je Shaw Somers, chirurg v Plymouthe, ktorý sa špecializuje na chirurgické zákroky pri chudnutí. Somers povedal Chrisovi, že čoraz viac musí vykonávať operácie u ľudí vo veku 20 rokov a dokonca operoval aj deti od 15 rokov. Majú cukrovku typu 2, spánkové apnoe (tuk v krku spôsobí, že dočasne prestanú dýchať cez noc) a problémy s kolenami v dôsledku veľkej nadváhy. Podľa Somersa je na vine „dostupnosť veľkého množstva industrializovaných, ultra-spracovaných potravín“.
Ako sa zmenilo jeho telo?
Naspäť k experimentu – Chris sa začal cítiť naozaj zle. Mal zápchu, pretože UPF má zvyčajne nízky obsah vlákniny. Potom ho v treťom týždni zasiahli problémy so spánkom. Zobúdzal ho vysoký príjem soli, buď potreboval na toaletu alebo mal smäd.
Keď sa zobudil, zatúlal sa do kuchyne a prehrabával sa v chladničke. Dostal sa do začarovanej špirály nespavosti a prejedania sa a cítil sa hrozne. Tiež začal strašne trpieť pálením záhy a jeho libido neexistovalo. Cítil sa starý a ťažký. Fotografie „pred“ a „po“ sa stali dôkazom toho, ako sa jeho telo zmenilo po pár dňoch.
Jeho hmotnosť sa zvýšila o viac ako 6,5 kg a samotný telesný tuk o 3 kg. Zvyšok tvorili sacharidy uložené v pečeni a svaloch. Jeho BMI poskočilo o dva body, čím sa dostal z normálu do nadváhy. Keby takto vydržal rok, mohla sa jeho hmotnosť takmer zdvojnásobiť. Dokonca sa zmenili jeho hormóny pri chuti do jedla. Hladové hormóny sa zvýšili o 30 percent!
Spúšťač závislosti
Potom prišiel hrôzostrašný okamih - MRI vyšetrenie jeho mozgu už po mesiaci na diéte s vysokým obsahom UPF ukázalo výrazné zvýšenie spojenia medzi centrom odmien a oblasťami, ktoré vedú k opakovanému automatickému správaniu. V podstate sa stal majstrom chutí a bezduchej konzumácie jedla. Jeho mozog mu hovoril, aby konzumoval ultra spracované jedlo bez toho, aby to vôbec chcel. Je to presne to isté, čo možno vidieť u človeka so závislosťou od alkoholu, cigariet alebo drog. Vysvetlilo to, prečo chcel viac týchto jedál aj uprostred noci.
Ďalšie skenovanie ukázalo, že mal mierne zníženú šedú hmotu mozgu, to by mohlo vysvetliť jeho zmätené myslenie. Bolo to strašné! O to viac pri pomyslení, čo sa môže všetko diať v mozgoch detí, ktoré sa stále vyvíjajú. Výsledky boli také šokujúce, že hneď po experimente prestal jesť UPF a svojim deťom sa snaží pripravovať normálne čerstvé jedlo.
Chris začal s testom s hmotnosťou necelých 86 kg. Mesiac na spracovaných potravinách ju zvýšil na 93. Momentálne jeho hmotnosť klesá a zatiaľ má 87,7 kg.
Na záver Chris dodáva, že nechce úplne zakazovať konzumáciu UPF, no podľa neho by mali byť na štítkoch potravín uvedené presné informácie, ako je výrobok spracovaný a čo obsahuje a taktiež zdravotné riziká. To, či výrobok skončí v nákupnom vozíku, je už na voľbe každého z nás.
