Plusy a mínusy vegetariánstva: V akom veku by ste naň mali zabudnúť?

Ilustračné foto: Gettyimages.com
Zdroj: gettyimages.com
2018-10-30 15:30:00

Na bezmäsitú stravu ľudia prechádzajú z rôznych dôvodov. Niektorí veria, že je zdravšia, iným sa nepáči zabíjanie zvierat a ďalší chcú pomocou nej schudnúť. Podľa doktorky Alžbety Béderovej, špecialistky na zdravé stravovanie, by mali nadšenci vegetariánstva poznať jeho klady aj zápory.

 

Riziká vegetariánstva

Podľa doktorky Alžbety Béderovej z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave (RÚVZ BA) je dôležité posudzovať riziko vegetariánskeho stravovania vo vzťahu k veku a zdravotnej kondícii človeka.

Čítajte viac: Zábudlivosť, modriny či zápal: Signály tela prezrádzajú, čo vo vašom jedálničku chýba!

„V období detstva a dospievania, keď sa organizmus vyvíja, je potrebné prijímať kvalitné plnohodnotné bielkoviny a spektrum minerálnych látok na primerané výškové a hmotnostné prírastky, a hlavne na dobudovávanie vnútorných systémov vrátane pohlavného dozrievania. Na kvalitnú a plnohodnotnú výživu je citlivé aj obdobie rekonvalescencie a seniorsky vek. Z uvedeného vyplýva, že len zdravý, dospelý jedinec môže pri uvedomelom a nutrične správne vyváženom alternatívnom stravovaní dlhodobo prosperovať,“ dodáva doktorka Béderová.

Človek, ktorý prijíma len stravu zloženú z rastlinných zdrojov, by mal skonzumovať okolo 30 nevyhnutných zložiek výživy. V jeho strave by nemali chýbať aminokyseliny, mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prípade výhradne rastlinnej potravy telu chýbajú vitamín D, B12, polynenasýtené mastné kyseliny a aminokyselina taurín. V zníženom množstve sú prítomné aj esenciálne aminokyseliny a vápnik. Z rastlinných zdrojov sa tiež horšie vstrebávajú železo, vápnik a zinok.

Čo ak chýbajú?

Bielkoviny, proteíny skladajúce sa z aminokyselín, nemožno nahradiť inou zložkou potravy. Vyjadruje to aj ich názov odvodený z gréckeho slova protos - prvý. Sú to základné stavebné jednotky každej živej hmoty, zabezpečujú látkovú premenu, tvoria sa z nich protilátky, hormóny, podieľajú sa na dedičnosti. V dospelom veku je možné vhodnou kombináciou rastlinných zdrojov predísť mnohým nedostatkom a zabezpečiť obnovu organizmu a prospievanie organizmu. Najväčšie riziko deficitu je u vegánov a frutariánov. U lakto-ovo-vegetariánov a ďalších podskupín, ktoré kombinujú rastlinné bielkoviny s bielkovinami z mlieka, syrov, vajec, hydinového či rybieho mäsa, je riziko deficitu v dospelom veku minimálne, mierne riziko hrozí v detskom veku a u dospievajúcich.

Nedostatok vitamínu D, ktorý je potrebný pre stavbu kostí, sa vyskytuje u vegánov a frutariánov, menej často u laktovegetariánov v dospelom veku. U detí je vitamín D rizikovým faktorom pri všetkých typoch vegetariánstva - boli popísané znížené hladiny vitamínu v krvi, dokonca aj prípady krivice.

Nedostatok vitamínu B12 bol zistený u detí aj dospelých vegánov a frutariánov. Znížené hladiny boli dokonca potvrdené aj v materskom mlieku, ak bola matka vegánka, tak aj u dojčeného dieťaťa. Deficit sa prejavuje neurologickými, hematologickými a metabolickými poruchami. Tento nedostatok sa nemusí prejaviť u lakto-ovo-vegetariánov, u ktorých je dostatočný príjem vitamínu B12 zabezpečený z mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.

Nedostatok železa je rizikom u všetkých foriem alternatívnej výživy, rovnako u detí aj dospelých. Z rastlinnej stravy totiž organizmus resorbuje len 3 - 5 percent železa, kým zo živočíšnej až 15 - 20 percent. Navyše, vstrebávanie železa brzdí kyselina fytová, ktorá sa nachádza v obilninách či sóji, a práve tieto konzumujú vegetariáni často. Uvedená kyselina reaguje v čreve so železom a tvorí nerozpustný komplex. Dostatočný príjem vitamínu C naopak zlepšuje vstrebávanie a využiteľnosť železa z potravy. Aj napriek zvýšenému príjmu vitamínu C u vegetariánov boli u nich zistené v porovnaní so zmiešane sa stravujúcimi nižšie hodnoty železa v krvnom sére. Výskyt sublimitných hodnôt železa a hemoglobínu bol vysoký.

Ďalšou deficitnou živinou je vápnik, hlavne v skupine vegánov je riziko vysoké, pretože rastlinná strava obsahuje vápnika málo. Vstrebávanie vápnika je navyše tlmené vysokým príjmom vlákniny, ktorá obsahuje kyseliny oxaloctovú a fytovú (špenát, obilniny). V skupine detí a dospievajúcich boli zaznamenané znížené hodnoty vápnika aj u laktovegetariánov, u dospelých laktovegetariánov boli hodnoty uspokojivé.

Stopový prvok zinok je súčasťou mnohých enzýmov, ovplyvňuje aktivitu imunitného systému a syntézu proteínov. Pri jeho nedostatku dochádza aj k spomaleniu rastu. Pretože sa nachádza len v živočíšnych zdrojoch, je rizikovým faktorom u vegetariánov , hlavne v prípade mladej generácie.

Pozitíva vegetariánstva

„Pozitíva sa najvýraznejšie prejavujú v prevencii tzv. civilizačných, voľnoradikálových ochorení – srdcovocievnych, onkologických a cukrovky. Oxidované tuky, ktoré vznikajú pôsobením škodlivých kyslíkových radikálov, patria k príčinám týchto ochorení. Práve preto v prevencii platia určité zásady v spôsobe stravovania, ktoré sú zamerané na zníženie rizika oxidačného stresu,“ ozrejmuje lekárka.

Čo vegetariánstvo prináša?

  • Znížená konzumácia živočíšnych tukov a cholesterolu.
  • Preferovanie rastlinných olejov, ktoré sú bohaté na mono a polynenasýtené mastné kyseliny.
  • Zvýšený príjem ovocia a zeleniny bohatých na vlákninu, vitamíny E,C, A, beta-karotén, ktoré sú považované za hlavné antioxidačné ochranné parametre.
  • Zníženie rizika kardiovaskulárnych a onkologických ochorení o 30 až 60 percent.

„V západnej Európe, Amerike a tiež u nás, je pomerne rozšírené tzv. semivegetariánstvo, v rámci ktorého je rastlinná strava doplňovaná mliekom, nízkotučnými mliečnymi výrobkami a syrmi. Aspoň trikrát za týždeň sú v rámci nej konzumované aj ryby a biele hydinové mäso. Tento smer alternatívnej výživy je možné plne akceptovať, aj medzi odborníkmi je považovaný za optimálny a je takmer totožný s odporúčaniami racionálnej výživy,“ spresňuje odborníčka, podľa ktorej zabezpečí optimálny príjem vlákniny, vitamínov, minerálov a iných biologicky aktívnych fytonutrientov konzumácia 500 gramov ovocia a zeleniny denne.

Fotogaléria


Tagy:
zelenina vegetariánstvo Alžbeta Béderová

2018-10-30 15:30:00  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: RÚVZ BA

Ďalšie články

Feminity.sk

Gurman.sk

Diskusia