Odborníci už dlho upozorňujú, že dlhý a zdravý život je úzko prepojený so stravovaním. Teraz výskumníci tvrdia, že konečne odhalili „univerzálny stravovací model“. Pozrite sa, čo by malo byť vo vašom jedálničku denne a týždenne!
Nová veľká medzinárodná štúdia stravovacích návykov prišla s prekvapivým odporúčaním. Kým doteraz experti na zdravú výživu označovali častú konzumáciu červeného mäsa za zdraviu škodlivú, podľa kanadských vedcov je spojencom zdravého srdca a dlhovekosti.
Čítajte viac: Omyl, ktorým sa púšťate do veľkého hazardu: Koniec zaužívaným tvrdeniam o konzumácii sacharidov!
Kanandskí epidemiológovia z inštitútu Population Health Research Institute v Hamiltone v auguste predstavili závery svojej veľkej dietetickej analýzy, ktorá zahŕňala takmer 140-tisíc dlhodobo sledovaných účastníkov vo veku 35 až 70 rokov z 21 krajín sveta zo štúdie PURE.
Univerzálny stravovací model
Výsledkom veľkej medzinárodnej štúdie je univerzálne výživové odporúčanie, zostavené z pomerne bežných druhov jedál. Zdravé stravovanie by podľa výskumníkov nemalo zahŕňať len zeleninu. V ideálnom prípade by sme mali konzumovať aj mäso a mliečne výrobky, ktoré zvyknú byť niektorými propagátormi zdravého stravovania dehonestované.
Podľa epidemiológa Andrewa Menteho, ktorý výskumný tím viedol, je pre ľudské telo prínosná aj konzumácia červeného mäsa. Samozrejmosťou je, že by naša strava mala obsahovať množstvo zeleniny, ovocia, rybie mäso, orechy a strukoviny. Mente a jeho tím v tejto súvislosti vypracovali „univerzálny jedálniček“. Denne by sme mali skonzumovať:
- 8 porcií ovocia a zeleniny
- 2,5 porcie orechov a strukovín
- 1,5 porcie červeného mäsa
- 3 porcie mliečnych produktov
- 2 porcie rybieho mäsa týždenne
Náš denný energetický príjem by sa mal skladať z 54 percent sacharidov, 28 percent tukov a 18 percent bielkovín, odporúčajú odborníci. Kto sa vraj bude držať tohto vzorca, má najvyššiu šancu dožiť sa čo najvyššieho veku pri plnom zdraví. Vedci svoj vzorec porovnali s výsledkami troch ďalších populačných štúdií a aplikovali ho na vzorke 218-tisíc dospelých z vyše 50 krajín sveta. Sú presvedčení, že novou štúdiou prehodnotili predstavy o zdravom stravovaní.
Po tom, ako kanadskí výskumníci odprezentovali na tohtoročnom Európskom kardiologickom kongrese svoj výskum, zniesla sa na nich aj vlna kritiky. Podľa viacerých odborníkov je nezmyslom formulovať vzorec univerzálneho stravovania, pretože niečo ako „optimálna výživa“ reálne neexistuje. Ľudia rôznych krajín majú odlišné stravovacie návyky, nehovoriac o rozdieloch medzi jednotlivcami. Navrhovaný stravovací model napríklad nezahŕňa obilniny, ktoré sú pre vysoký obsah vlákniny a rôznych cenných živín považované za dôležitú súčasť vyváženej stravy.
