BOLÍ vás často HLAVA? Toto je na VINE, odborníci upozorňujú na NÁSLEDKY klimatických zmien
Vyzerá to tak, že globálne otepľovanie a zmeny počasia majú ďalekosiahly dopad, ako sa predpokladalo. Zhoršujú existujúce zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku ďalších.
Vedci skúmali 364 štúdií od roku 1990. Zistili, že rastúca globálna teplota a čoraz horšie poveternostné podmienky zvýšili riziko mŕtvice, demencie a roztrúsenej sklerózy, píše sa na independent.co.uk. Nejde však len o chronické ochorenia, častejšie sa vyskytujú aj miernejšie stavy, ako sú bolesti hlavy. Zistenia boli publikované v časopise American Academy of Neurology.
Už predchádzajúce výskumy ukázali, že dlhšie letá a vyššie teploty zvyšujú tlak na srdce. Telo musí tvrdšie pracovať, aby zostalo v pohode a pumpovalo krv do rôznych orgánov. Navyše, dôkazy ukazujú, že keď sa nadýchnete znečisteného ovzdušia, prenikne aj do krvného obehu. Tento chronický stres na tele zvyšuje riziko porúch mozgu a neurologických ochorení.
Hrozí dehydratácia
Od roku 1981 sa globálna teplota zvýšila o 0,32 °F za desaťročie.
Vedúci autor štúdie, Dr Andrew Dhawan, z Cleveland Clinic v Ohiu, upozorňuje: "Zmena klímy predstavuje pre ľudstvo mnoho výziev, z ktorých niektoré nie sú preskúmané. Keďže sme svedkami účinkov otepľovania planéty a jeho vplyvu na ľudské zdravie, je nevyhnutné, aby neurológovia predpovedali, ako sa to dotkne neurologických ochorení. Keď je vaše telo vystavené teplejšiemu podnebiu, dehydratuje sa, pretože potrebuje viac vody, aby nahradilo to, čo sa stráca potením."
Dokonca aj mierna dehydratácia môže vyvolať bolesti hlavy a migrény. Podľa Cleveland Clinic sa mozog pri dehydratácii zmenšuje, odťahuje sa od lebky a v dôsledku toho vyvíja tlak na nervy, čo spôsobuje bolesť. Jedna štúdia zistila, že vyššia priemerná teplota cez deň zvýšila bolesti hlavy o 7,5 percenta.
Dopad výkyvov teplôt
Vedci analyzovali 364 štúdií o dospelých, publikovaných v rokoch 1990 až 2022, ktoré sa zaoberali súvislosťou medzi zdravotnými stavmi a teplotnými zmenami, extrémnymi poveternostnými udalosťami a znečistením ovzdušia.
Extrémne poveternostné javy a výkyvy teplôt súviseli s častejšími a intenzívnejšími mŕtvicami, väčším počtom migrén, hospitalizáciou pacientov s demenciou a zhoršujúcou sa sklerózou multiplex. Klimatické zmeny podporili priaznivé podmienky pre choroby postihujúce nervový systém, ako sú meningitída, encefalitída, detská obrna. To znamená, že nové populácie sú ohrozené chorobami prenášanými zvieratami a hmyzom, ako je západonílsky vírus, meningokoková meningitída a kliešťová encefalitída. Teplejšie počasie tiež zvýšilo infekcie prenášané kliešťami a komármi.
Zvýšený stres mozgu
Štúdia však nezohľadnila, prečo sa demencia alebo roztrúsená skleróza môžu zhoršiť so zmenou klímy. Predpokladá sa, že starší ľudia sú vo všeobecnosti počas horúčav viac ohrození zdravotnými problémami, čiastočne kvôli veku, ale aj preto, že majú tendenciu žiť sami a nemusia mať dostatočný pitný režim. Zmeny vonkajšej teploty môžu viesť k zvýšenému stresu mozgu, ktorý ho robí zraniteľnejším voči procesom, ktoré končia chorobou, ako je demencia.
Týka sa to aj sklerózy multiplex. Pri tejto chorobe sú nervové signály spomalené. Teplo môže dočasne zhoršiť príznaky tým, že tieto signály ešte viac spomalí. Ak je teplo spôsobené neustále sa zvyšujúcimi globálnymi teplotami, príznaky sa nemusia zlepšiť.
Jedna štúdia s viac ako tromi miliónmi pacientov Medicare v Novom Anglicku zistila, že zvýšenie teploty o 1,5 °C viedlo k 12-percentnému zvýšeniu počtu hospitalizácií u pacientov s demenciou.
Ďalšia štúdia s viac ako 22 000 návštevami s bolesťami hlavy na pohotovostnom oddelení ukázala, že zvýšenie teploty o 5 °C bolo spojené s väčším rizikom akejkoľvek bolesti hlavy, najmä nemigrenóznej. Dôvody týchto zmien neboli jasné, ale podľa vedcov za tým môžu byť zmeny teploty, kolaps ekosystému, vystavenie znečisteniu ovzdušia a potravinová neistota. Ľudské telo vníma zmeny teploty ako stres, ktorý môže spôsobiť nevoľnosť.
Trpia aj pľúca
Látky znečisťujúce ovzdušie sa môžu dostať do krvného obehu a sťažiť dýchanie, ako aj zhoršiť pľúcne ochorenia. Sú za to zodpovedné klimetické zmeny, spôsobujúce väčšie znečistenie ovzdušia, čo následne vedie k zrýchlenému starnutiu v mozgu a tepnách. Navyše, globálne otepľovanie uľahčuje stagnáciu vzduchu prostredníctvom zvýšeného tepla, čo môže vyvolať pretrvávanie nezdravých hladín znečisťujúcich látok. Niektoré častice znečisteného ovzdušia sú také malé, že sa dostanú do pokožky a môžu urýchliť vznik hnedých škvŕn, jemných liniek a vrások.
Prečo mŕtvica?
Zatiaľ nie je jasné, prečo by zmena klímy mohla mať vplyv aj na mŕtvicu. Zaujímavé je zistenie dvoch štúdií, podľa ktorých nižšie teploty viedli k zvýšeniu tohto nebezpečného stavu. Nízke teploty zvyšujú zúženie krvných ciev, čo môže obmedziť prietok krvi a kyslíka do častí mozgu. Na druhej strane, extrémne teplo môže taktiež spôsobiť mŕtvicu u zraniteľných ľudí.
Fotogaléria
zdravie prevencia klimatické zmeny choroby
