Nechutný ZLOZVYK môže mať NÁSLEDKY, s ktorými nikto neráta: Vstup BAKTÉRIÍ do MOZGU!
Hoci je rýpanie sa prstom v nose prejavom neslušnosti, sem-tam sa tomuto zvyku nevyhne nikto z nás. Nielenže ho mnohí považujú za odporný zvyk, ale dokonca by mohol aj uškodiť.
Výskum z Griffith University v Queenslande v Austrálii naznačuje, že špáranie sa v nose nie je úplne bez rizika, ako sa doteraz predpokladalo.
Výskum publikovaný v Nature Scientific Reports ukázal, že poškodením nosovej dutiny u myší sa baktérie môžu dostať do mozgu cez čuchový nerv. Keď vstúpia do orgánu, stimulujú ukladanie amyloidového beta proteínu, čo môže viesť k rozvoju Alzheimerovej choroby, píše sa na medicalnewstoday.com. Amyloid beta tvorí plaky, o ktorých sa predpokladá, že sú zodpovedné za mnohé symptómy choroby, ako je strata pamäti, jazykové problémy a nepredvídateľné správanie.
Priama cesta z nosa do mozgu
Čuchový nerv vedie priamo z nosovej dutiny do mozgu. Baktérie, ktoré vstúpia do čuchového nervu, môžu preto obísť hematoencefalickú bariéru, ktorá im zvyčajne bráni dostať sa do mozgu.
Štúdia vykonaná na myšiach ukázala, že Chlamydia pneumoniae, baktéria, ktorá spôsobuje infekcie dýchacích ciest, ako je zápal pľúc, použila túto cestu na získanie prístupu do centrálneho nervového systému. Bunky v mozgu reagovali na inváziu baktérie C. pneumoniae ukladaním amyloidového beta proteínu. Amyloid beta sa ukladá do plakov, ktoré sú charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby.
Prof. James St John, vedúci Clem Jones Center for Neurobiology and Stem Cell Research na Griffith University v Brisbane, dodal: „Iné štúdie ukázali, že Chlamydia pneumoniae je prítomná v Alzheimerových plakoch u ľudí (pomocou postmortálnych analýz). Nie je však známe, ako sa tam baktérie dostanú a či spôsobujú chorobu alebo sú s ňou len spojené. Náš výskum na myšiach ukazuje, že tie isté baktérie môžu rýchlo stúpať čuchovým nervom a iniciovať patológie podobné Alzheimerovej chorobe."
Spojenie baktérií, vírusov a porúch mozgu
Štúdia je ďalšou z mnohých, ktoré naznačili súvislosť medzi patogénmi a demenciou. Napríklad v roku 2008 jeden výskum ukázal, že infekcia C. pneumoniae môže spustiť Alzheimerovu chorobu s neskorým nástupom. Iná z roku 2010 zase spojila infekciu C. pneumoniae s Alzheimerovou patogenézou, pričom našla C. pneumoniae, amyloidné depozity a neurofibrilárne spletence v mozgu.
Prof. St John verí, že nielen C. pneumoniae môže spustiť Alzheimerovu chorobu: „Myslíme si, že existuje potenciálne veľa mikroorganizmov, ktoré môžu prispieť k nástupu choroby. Napríklad vírus herpes simplex. Všetci máme v mozgu baktérie/vírusy, ale nie všetci ochorieme, takže to môže byť kombinácia mikróbov a genetiky, ktorá vedie k patológiám a symptómom. Tiež si myslíme, že to môže byť dlhý a pomalý proces. To, že sa baktérie dostanú do mozgu ešte znamená, že budúci týždeň dostanete demenciu. Baktérie spúšťajú pomalú progresiu patológií, pričom môže trvať desaťročia, kým vyústia do symptómov.“
Hoci išlo o štúdiu zrealizovanú na myšiach, vedci sa tým začínajú zaoberať v súvislosti s ľuďmi a čoskoro sa začne nová štúdia.
Fotogaléria
zdravie nos demencia alzheimerova choroba
