Zvyknete SPÁVAŤ pri zapnutom SVETLE? REAKCIA tela, ktorá sa vám nebude páčiť
Spíte v úplnej tme alebo potrebujete mať rozsvietenú minimálne jednu malú lampu? Ak obľubujete svetlo počas spánku, mali by ste vedieť o jednej veci.
Vedci nedávno skúmali účinky svetla na zdravie ľudí počas spánku a prišli na niečo zaujímavé. Zistili, že svetlo počas jedinej noci zvyšuje srdcovú frekvenciu počas spánku a zhoršuje metabolizmus glukózy nasledujúce ráno, uvádza medicalnewstoday.com.
Čítajte tiež: KVÍZ, ktorý preverí nielen vedomosti z BIOLÓGIE: Viete všetko o BAKTÉRIÁCH okolo vás?
Ako povedali odborníci, spánok v úplnej tme je pravdepodobne prospešný pre kardiometabolické zdravie. Výskyt umelého svetla v noci je celosvetovo rozšírený, no súvisí s negatívnymi účinkami na zdravie a pohodu.
Vedci z Northwestern University v Chicagu nedávno skúmali, aké biologické účinky má na ľudí počas ich spánku svetlo v rôznych podobách. Zistili, že vystavenie sa miernemu okolitému svetlu počas noci môže narušiť reguláciu glukózy a kardiovaskulárneho systému a tiež zvýšiť rizikové faktory srdcových chorôb, cukrovky či metabolického syndrómu. Štúdia sa objavuje v časopise PNAS.
Výsledky iných štúdií ako dôkaz
Ďalšia štúdia, publikovaná v roku 2019, zase zistila, že umelé svetlo v noci, napríklad lampa alebo televízia, súvisí s obezitou u žien. Toto odhalenie naznačuje, že výskyt svetla počas spánku môže negatívne ovplyvniť metabolickú reguláciu. Aby toho nebolo málo, podľa iného výskumu vystavenie sa modrému svetlu ráno a večer mení metabolizmus glukózy a zvyšuje inzulínovú rezistenciu v porovnaní s vystavením sa tomu slabému.
Navyše podľa iného vedeckého experimentu vyššie hladiny umelého svetla sú spojené s vyššou mierou cukrovky 2. typu u starších dospelých. Mechanizmy, ktoré sú základom vplyvu umelého svetla počas noci na metabolické fungovanie, nie sú však úplne jasné.
Čo urobilo svetlo s ľudským telom?
Vedci prijali 20 mladých dospelých na 3-dňový a 2-dňový laboratórny pobyt. Týždeň pred štúdiou merali ich spánkové návyky pomocou aktigrafie a spánkových denníkov.
Účastníci boli náhodne podelení do dvoch skupín s rozdielnymi svetlami:
- osvetlenie miestnosti: účastníci spali prvú noc pri slabom svetle, menej ako 3 luxy (lx), a druhú noc pri stropnom osvetlení miestnosti s intenzitou 100 lx.
- osvetlenie miestnosti: spánok pri slabom svetle menej ako 3 lx počas oboch nocí.
V 1. a 2. dni experimentu účastníci poskytli vzorky krvi pred a po príjme potravy, na posúdenie hladín melatonínu a glukózy v krvi. Podstúpili tiež nočnú polysomnografiu (PSG), aby sa zhodnotila kvalita spánku. Účastníci tiež vypĺňali dotazníky každé 2 hodiny, aby zhodnotili svoju subjektívnu ospalosť, hlad a zmeny nálady. Zdravotné sestry medzitým každú hodinu zbierali údaje o krvnom tlaku, spolu s údajmi o srdcovej frekvencii každé 4 hodiny.
Vedci zistili, že vystavenie sa 100 luxom počas jedinej noci, zvýšilo počas spánku srdcový tep a tiež aj inzulínovú rezistenciu. V porovnaní s tlmeným svetlom, mali účastníci vystavení osvetleniu 100 luxov, viac spánku ''N2'', čo je jedna z hlbších štádií spánku, a menej ''pomalého spánku’', ktorý je dôležitý pre konsolidáciu pamäte. Mali tiež menej ''REM ‘’spánku, teda fázy spánku, počas ktorej sa nám snívajú sny.
Čo za tým môže byť?
Výskumníci však nezaznamenali žiadne zmeny medzi mierami kortikálneho vzrušenia, fragmentácie spánku alebo fázami bdenia a spánku, odvodenými od PSG a žiadny rozdiel v hladinách melatonínu, medzi týmito dvoma skupinami. Povedali, že to môže byť aj preto, že len 5-9% svetla prechádza cez zatvorené očné viečka.
Ako sa dá vysvetliť súvislosť medzi umelým svetlom a pozorovanými účinkami na srdcovú frekvenciu a metabolizmus glukózy?
"Potenciálne sú tu tieto možnosti. Prvou je, že svetlo môže spôsobiť prebudenie alebo vzrušenie. Zistili sme malé zmeny so zvýšením inzulínovej rezistencie. Takže je nepravdepodobné, že by bol toto primárny mechanizmus. Po druhé, svetlo môže ovplyvniť cirkadiánne hodiny a ovplyvniť sekréciu melatonínu. Nenašli sme však žiadny významný rozdiel v hladinách tohto hormónu. Preto predpokladáme, že svetlo aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré regulujú autonómny nervový systém, pretože existuje vzťah medzi zmenami vo variabilite srdca a inzulínovou rezistenciou,“ povedala Dr. Phyllis C Zeeová, MD., Ph.D., autorka štúdie.
Ph.D. Dale Sandler je vedúci výskumník a vedúci odboru epidemiológie Národného inštitútu environmentálnych zdravotných služieb (NIEHS), ktorý sa na štúdii nezúčastnil. Súhlasil však s Dr. Zeeovou, ale dodal, že „úlohu môžu zohrávať aj jemné posuny v štádiách spánku“.
Vedci teda dospeli k záveru, že vyhýbanie sa umelému svetlu počas noci môže prospieť kardiometabolickému zdraviu.
Obmedzenia štúdie
"Tieto zistenia vyplývajú zo štúdie 20-tich zdravých mladých dospelých ľudí. Výsledky sa teda nemusia vzťahovať na ľudí rôznych vekových skupín a ľudí s komorbiditami. Taktiež sa účinok umelého svetla na kardiometabolické zdravie môže líšiť podľa pohlavia a rasy/etnickej príslušnosti, čím sa táto štúdia nezaoberala," priznáva nedostatky štúdie Yong-Moon (“Mark”) Park MD, MS, Ph.D., odborný asistent na University of Arkansas, ktorý nebol zapojený do výskumu.
Dodal tiež, že v tejto štúdii neboli hodnotené účinky zmeny intenzity či trvania svetla a vlnových dĺžok na kardiometabolické zdravie. Na súvislosť modrého svetla a kardiometabolickej dysfunkcii je podľa neho dôležité sa ešte pozrieť, keďže sa používanie smartfónov, tabletov a notebookov v spálni počas noci dramaticky zvýšilo.
”Experiment zahŕňal iba jednu noc spánku pri rozsvietenom svetle pre exponovanú skupinu," dodal Dr. Sandler.
Obezita a cukrovka nevzniknú za jednu noc. To, čo môže byť najpodstatnejšie, sú dlhodobé expozície. A je možné, že niektoré účinky, ktoré neboli spozorované po jednej noci, sa môžu objaviť počas dlhodobému sa vystavovaniu svetlu počas spánku.
Fotogaléria
svetlo zdravie spánok cukrovka
