O tomto ste NEVEDELI: Ako často chodievate na veľkú POTREBU závisí nielen od STRAVY!

Zdroj: gettyimages.com
2022-01-15 14:00:00

Ako často navštevujeme záchod kvôli veľkej potrebe závisí od stravy, veku, či pohlavia. Vedci dokonca zistili, že za to môže aj genetika.

Nový výskum naznačuje, že gény, ktoré nám rodičia odovzdali, môžu ovplyvniť aj to, ako často chodíte na záchod. Genetika zároveň môže byť kľúčom k odhaleniu, prečo u niekoho prepuknú gastrointestinálne poruchy, ako je syndróm dráždivého čreva (IBS), ako sa píše na livescience.com.

Čítajte tiež: ZNAMENIA na tele, ktoré prezradia KVALITU spermií: Takto zistíte NAVONOK, že sú v dobrom stave!

Peristaltika ovplyvnená génmi

Štúdia sa zamerala na zdravotné údaje od 167 875 jedincov, pričom niektorí z nich trpeli na IBS. Ich symptómy zahŕňali opakujúce sa bolesti brucha, nadúvanie, plynatosť, zmeny vo funkcii čriev, vrátane zápchy, či hnačky. Okrem toho, že poskytli svoju DNA na analýzu, odpovedali aj na otázku, ako často chodia na veľkú potrebu. Väčšina účastníkov hlásila vyprázdňovanie raz až trikrát denne, menšia skupina uviedla, že veľkú potrebu vykonáva štyri až šesťkrát a našli sa aj takí, ktorí chodili na veľkú potrebu až 20-krát denne. 

Vedci sa potom pozreli na 14 rozličných častí ich DNA a súvislosť s defekáciou a potenciálnym rizikom vzniku IBS. Okrem iného zistili, že jeden gén kóduje neurotrofický faktor odvodený od mozgu (BDNF). Ide o proteín, ktorý pomáha riadiť funkciu a prežitie nervových buniek v celom tele. 

„Dôkazy teda naznačujú, že zvýšenie hladiny BDNF v čreve môže zvýšiť motilitu čriev,“ uviedol jeden z autorov štúdie Mauro D´Amato. 

Aj iný výskum odhalil niekoľko zaujímavých génov, ktoré kódujú neurotransmitery, hormóny a ďalšie molekuly, ktoré pomáhajú kontrolovať nervové bunky zapojené do črevnej peristaltiky. Mnohé z týchto molekúl zohrávajú významnú úlohu aj v mozgu.

Môže prispieť k novým liečbam IBS

D'Amato a jeho kolegovia plánujú podrobnejšie študovať každý identifikovaný úsek DNA a určiť, ktoré gény sú najdôležitejšie pre frekvenciu stolice a pre symptómy IBS. Do ďalšej štúdie chcú zahrnúť aj údaje o stravovacích návykoch účastníkov. Podľa vedcov práve strava ovplyvňuje frekvenciu stolice a potenciálne symptómy IBS. Obmedzením tejto štúdie podľa D´Amata bolo, že sa účastníkov pýtali, koľkokrát chodia na záchod denne, nie ako to majú v priebehu týždňa či mesiaca. 

V štúdii nám chýbajú ľudia, ktorí majú stolicu len raz za týždeň," vysvetlil D'Amato.

Nie je jasné, či vlastné črevné návyky odrážajú skutočnú črevnú motilitu. U niektorých pacientov s IBS sa totiž menia z hnačky na zápchu bez zjavnej príčiny a je nepravdepodobné, že by to zachytila ​​priemerná miera frekvencie stolice.

„Napriek svojim obmedzeniam by súčasná štúdia mohla pomôcť vedcom odhaliť molekulárne základy IBS a nakoniec prísť s novými farmakologickými liečbami poruchy,“ myslí si D'Amato.

Podľa neho aj keď genetika môže hrať veľmi malú úlohu pri rozvoji IBS, existuje veľa faktorov, ktoré majú na ňu silný vplyv a dajú sa zmeniť. 

„Pomôcť môže zmena stravovacích návykov, terapia na zníženie stresu a lieky, ktoré zmierňujú črevné symptómy,“ dodal.

Aj profesor gastroenterológie a neurológie Emeran Mayer je presvedčený, že faktory ako je strava a úroveň stresu majú oveľa väčší vplyv na toto črevné ochorenie ako samotná genetika.

Fotogaléria


Tagy:
záchod zdravie prevencia genetika

2022-01-15 14:00:00  |  Foto: gettyimages.com  |  Autor: © Zoznam/pp

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia