Zdravie začína v črevách! Ak sú tie v poriadku, je zdravé celé telo. Pomáha im v tom vyvážená strava a probiotiká s prebiotikami. Výsledkom je spomalenie progresie niektorých neurodegeneratívnych ochorení.
Výsledky novej metaanalýzy naznačujú, že suplementácia probiotík môže zlepšiť mozgové funkcie u ľudí s miernou kognitívnou poruchou (MCI), ako sa píše na medicalnewstoday.com.
„Naše zistenia ukázali, že probiotická intervencia v skorých štádiách Alzheimerovej choroby by mohla zlepšiť kognitívne funkcie a oddialiť progresiu tohto ochorenia,“ uvádzajú vo svojom stanovisku autori štúdie z univerzity Jiangnan v Číne.
Čítajte tiež: Obyčajná VYRÁŽKA môže signalizovať VÁŽNEJŠÍ problém: Podľa ZÁPACHU spoznáte, že je ZLE!
Ich výskum bol publikovaný v časopise Foods.
Kognitívne zlepšenie vďaka probiotikám
Autori štúdie zistili, že probiotické doplnky zlepšili kognitívne funkcie u účastníkov s miernou kognitívnou poruchou. U ľudí s Alzheimerovou chorobou však výsledky už neboli až tak pôsobivé. To však neznamená, že im liečba probiotikami vôbec nepomohla. Počet podaných probiotických kmeňov, ich dávkovanie a dĺžka liečby zohrávali úlohu v rozsahu ich kognitívneho zlepšenia. Probiotické doplnky tiež zmenili štruktúru a zloženie fekálnej mikroflóry u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Ako dobre vieme, správne vyprázdňovanie zdraviu prospieva.
Aj podľa doktora Davida Merrilla táto metaanalýza potvrdzuje, že zdravie čriev môže pomôcť fungovaniu mozgu u starších dospelých, najmä u tých s miernou kognitívnou poruchou.
“Keď sú črevá v poriadku, ovplyvňuje to nielen naše systémové zdravie, ale aj emocionálnu a kognitívnu pohodu,” potvrdil.
Doktora Merrilla zaujalo tiež to, že podľa metaanalýzy môžu prebiotiká zvýšiť produkciu neurotrofického faktora odvodeného z mozgu (BDNF).
„Vieme, že hladiny BDNF klesajú v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou a predpokladá sa, že táto strata zohráva úlohu pri zvýšenej smrti neurónov v mozgu. Prebiotiká môžu podporiť cirkulujúce hladiny BDNF v tele a zachrániť tak mozgové bunky,” konštatoval.
Pravdu ukážu ďalšie štúdie
Podľa jedného z autorov štúdie Guangsu Zhua na potvrdenie toho, že naozaj probiotiká zaberajú v boji s neurodegeneratívnym ochorením, je potrebný ďalší výskum. Štúdia totiž pracovala s malou skupinou pacientov a tiež nezohľadnila, ako iné doplnky stravy a životný štýl mohli ovplyvniť črevnú mikroflóru a metabolické profily. Štyri zo štúdií zahrnutých do metaanalýzy tiež neuviedli žiadne nepriaznivé účinky suplementácie probiotík.
Pravda je však taká, že zatiaľ čo sú probiotiká považované za bezpečné, u starších ľudí môžu spôsobiť vážne gastrointestinálne, kožné a systémové vedľajšie účinky. Autori preto dúfajú, že budúci výskum bude zameraný aj na nepriaznivé účinky probiotických doplnkov. Chcú tiež vidieť klinické štúdie, ktoré zoskupujú a hodnotia ľudí s Alzheimerovou chorobou a MCI podľa závažnosti ochorenia.
„Poznať najúčinnejšiu dávku špecifických probiotických kmeňov pre rôzne chorobné stavy, ako je strata pamäti, zostáva pre vedcov výzvou,” uviedol doktor Merrill.
Ako dodal, metaanalýza zatiaľ nedokazuje, že probiotiká pomôžu každému s neurodegeneratívnym ochorením mozgu.
„Ak ste však v poslednej dobe mali črevné problémy, podstúpili ste operáciu, mali by ste zvážiť užívanie probiotík, aby ste zvýšili rozmanitosť dobrých baktérií v čreve a vrátili ich do čo najzdravšieho stavu,“ dodal na záver.
Probiotiká, prebiotiká a synbiotiká
Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) definuje probiotiká ako živé baktérie, ktoré, keď sa podávajú v primeraných množstvách, prinášajú zdravotné výhody. Prebiotiká sú skupinou živín alebo substrátov, ktoré podporujú rast črevnej mikroflóry. Synbiotiká sú kombináciou probiotík a prebiotík.
