Začali vám vo veľkom z ničoho nič šedivieť vlasy? Môže za to choroba, nedostatok vitamínov, či fajčenie. Šedivý vlas je hlavne znakom starnutia. Zošedivieť zo dňa na deň však môže aj mladý človek. Podľa vedcov za to môže priveľký stres, iní tvrdia, že to pravda nie je.
Záhadný syndróm
Snáď najznámejšou postavou z histórie, ktorej zošediveli vlasy po prežitej traume je francúzska kráľovná Maria Antoinetta. Hovorí sa, že počas noci, keď čakala na svoju popravu, jej koruna krásy obelela. Preto odborníci tento stav nazvali Syndróm Marie Antoinetty.
Čítajte tiež: OCHLADIA telo a ZABRÁNIA nadmernému POTENIU: Potraviny, ktoré odporúča ODBORNÍK počas LETA!
Ako sa píše na iflscience.com, kráľovná však nebola jediná, rovnaký problém postihol anglického právnika Thomasa Morea, ktorého vlasy údajne zbeleli večer pred tým, ako ho v roku 1535 dal popravil Henrich VIII. za vlastizradu. To isté sa stalo škótskej kráľovnej Márii pred tým, ako jej bola sťatá hlava. Keďže prípady, kedy ľudia ošediveli vplyvom stresu sú zriedkavé, niektorí vedci si myslia, že stresový faktor farbu vlasov neovplyvňuje.
„Vo vlasoch nie sú žiadne živé bunky. Stres nemôže ovplyvniť vlasové vlákno, ktoré sa už vytvorilo, môže ovplyvniť iba vlákna, ktoré sa len tvoria,“ myslí si profesorka dermatologických vied na univerzite v Dubline Anne Jolinsová.
Podľa nej je zošedivenie zo dňa na deň medicínsky nemožné, pretože neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by umožňoval, aby sa tak stalo.
„Aj keby choroba, zranenie alebo náhly šok vlasy zosvetlili, trvalo by týždne, kým by to bolo viditeľné, pretože by to malo vplyv iba na korienky,“ dodala na záver.
Čo môže byť za stratou pigmentu?
Po dlhú dobu bol hlavným vysvetlením tohto javu stav nazývaný alopecia areata. Odborníci boli presvedčení, že stres môže spustiť autoimunitnú reakciu, ktorá spôsobí, že vlasy náhle vypadnú a zostanú iba tie šedivé. Minulý rok však vedci našli mechanizmus, ktorý by mohol tento jav vysvetliť. V štúdii publikovanej v časopise Nature vedci vystavili myši stresu v rôznych fázach rastu vlasov. Pri každej expozícii vedci zistili, že vlasové folikuly hlodavcov stratili kmeňové bunky melanocyty, ktoré produkujú pigment, až nakoniec myšiam zostali biele škvrny na kožušine.
„Myši už po niekoľkých dňoch stratili všetky kmeňové bunky regenerujúce pigmenty a škoda bola trvalá,“ konštatovala hlavná autorka štúdie Ya-Chieh Hsuová.
Presný proces, ktorý viedol k strate pigmentu, bol však pre vedcov stále záhadou. Pretože hlavnou hypotézou v tom čase bola autoimunitná teória, vedci sa pokúsili stresovať myši so zníženou imunitou, bola to však slepá ulička. Za tento stav nebol zodpovedný ani stresový hormón kortizol.
„Prekvapilo nás však, že keď sme myšiam odstránili nadobličku, aby nemohla produkovať hormóny podobné kortizolu, ich chlpy stále šediveli,“ poznamenal Hsu.
Vedci však nakoniec prišli na to, že za to môže takzvaný sympatický nervový systém a reakcia organizmu „bojuj alebo uteč“, ktorú vyvoláva nejaká hrozba. Keď myši vystavili bolestivej situácii, nervový systém uvoľnil hormón noradrenalín. Ten bol vo vlasových cibuľkách absorbovaný kmeňovými bunkami, ktoré slúžia ako obmedzené zásoby k tvorbe melanocytov. Niektoré z týchto kmeňových buniek sa bežne pri regenerácii vlasov premieňajú na pigmentové bunky, ktoré dávajú vlasom farbu. Ak sú však vystavené noradrenalínu zo sympatického nervu, všetky kmeňové bunky sa aktivujú a premenia sa v pigment produkujúci bunky. To znamená, že žiadne nezostanú.
„O niekoľko dní sa zásoby kmeňových buniek regenerujúcich pigment vyčerpajú, a keď sa to stane, nemožno pigment obnoviť,“ vysvetlila Ya-Chieh Hsuová.
