DEMENCIA sa môže ohlásiť mesiace dopredu: VAROVANIE, ktoré vás včas upozorní

21.10.2020

Alzheimerova choroba je v posledných desaťročiach strašiakom najmä u starších ľudí. Trpí ňou čoraz viac seniorov, no liečba neexistuje. Dokážeme iba spomaliť jej napredovanie. Čím skôr sa ju podarí podchytiť, tým sú šance na dlhší plnohodnotný život väčšie.

Včasným varovným signálom Alzeimerovej choroby by mohla byť apatia, varujú odborníci. Nový výskum ukazuje, že u starších ľudí s výraznou stratou záujmu o dianie okolo je takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie ako u ľudí, ktorí sa snažia zapájať do každodenných činností a zaujímajú sa to to, čo sa deje. Vedci tvrdia, že to môže pomôcť identifikovať rizikových ľudí, u ktorých je potrebné čo najskôr pristúpiť k zmene životného štýlu a medikamentóznej liečbe.

Čítajte tiež: Ako telo bojuje s pocitom PÁLENIA? Takto sa bude SPAMÄTÁVAŤ už z jedného sústa štipľavého jedla!

Apatia je nielen nepríjemná, ale aj nebezpečná

Vedúca autorka štúdie Meredith Bocková z Kalifornskej univerzity v San Franciscu povedala: „Apatia môže byť pre členov rodiny veľmi nepríjemná, keď ľudia už nechcú vychádzať s rodinou alebo priateľmi alebo sa nezdá, že by ich zaujímalo, čo ich predtým bavilo. Je potrebný ďalší výskum, ale je možné, že ide o príznaky, že ľudia môžu byť ohrození Alzheimerovou chorobou a mohli by mať úžitok z včasných zásahov a úsilia o zníženie ďalších rizikových faktorov.“

Štúdia publikovaná v časopise Neurológia sa uskutočnila na 2 018 dospelých s priemerným vekom 74 rokov - nikto z nich nemal demenciu. Na začiatku výskumu boli hladiny ich apatie merané prostredníctvom prieskumu. Zahŕňali otázky typu, koľkokrát za posledný mesiac mali chuť ísť von alebo, ako často sa počas tohto obdobia venovali bežným činnostiam v domácnosti.

Účastníkov rozdelili do troch skupín. Po deviatich rokoch trpeli ľudia s výraznou apatiou oveľa pravdepodobnejšie demenciou ako ich rovesníci, ktorých apatia bola nízka alebo stredná. Tím odborníkov sledoval užívanie liekov, nemocničné záznamy a výsledky kognitívnych testov.

Pomocou algoritmu zistili, že Alzheimerovou chorobou trpí 381 účastníkov, čo je takmer pätina. Najvyšší podiel bol v skupine s ťažkou apatiou - 127 z 508 ľudí, čo je 25 percent. V porovnaní so 111 ľuďmi zo 768 (14 percent) u ľudí s nízkou mierou apatie a 143 ľuďmi zo 742 (19 percent) s miernou apatiou je to štatisticky výrazne viac. Experti na základe skúmaní tvrdia, že u ľudí s veľmi výraznou apatiou bola až o 80% vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie ako u tých, u ktorých sa prejavovala len mierna forma.

Vyššia apatia bola tiež spojená s horším kognitívnym skóre na začiatku štúdie. 

„Zatiaľ čo sa depresia podrobnejšie skúma ako prediktor demencie, naša štúdia sa pridáva k výskumu, ktorý ukazuje, že apatia si zaslúži pozornosť aj ako nezávislý prediktor choroby. V skutočnosti veríme, že apatia môže byť veľmi skorým príznakom demencie a dá sa vyhodnotiť krátkym dotazníkom,“ uviedla vedúca autorka štúdie.

Vedci poukázali na to, že na diagnostiku demencie použili algoritmus, ktorý nemusí byť taký citlivý ako hĺbkové hodnotenie lekárom, preto to nemožno úplne zovšeobecňovať.

Čo je to Alzheimerova choroba?

Poškodenie mozgu Alzheimerovou chorobou spôsobuje príznaky bežne spojené s demenciou. Je to najbežnejší spúšťač demencie. Alzheimerova choroba je pomenovaná po lekárovi, ktorý ju ako prvý opísal v lekárskej literatúre, Aloisovi Alzheimerovi. Ide o hromadenie amyloidových beta proteínov v mozgu a tvorba plakov. Výsledkom je strata spojenia medzi nervovými bunkami v mozgu, smrť týchto buniek a strata mozgového tkaniva. Ľudia s Alzheimerovou chorobou majú tiež nedostatok niektorých kľúčových chemikálií v mozgu, ktoré pomáhajú pri prenose správ. Mozog nie je schopný spracovať ich tak, ako by to robil predtým.

Fotogaléria


Tagy:
zdravie Alzheimerova choroba

21.10.2020  |  Foto: gettyimages.com  |  Autor: © Zoznam/az

Ďalšie články

Diskusia