V období, keď na Slovensku vrcholí výskyt chrípky a navyše sa z Číny šíri nový koronavírus, sú ľudia nielen na Slovensku obozretnejší a háklivejšie reagujú na akékoľvek medializované príznaky, ktoré by teoreticky mohli vyústiť do nakazenia sa koronavírusom.
V snahe predísť prípadnej hystérii, či upokojiť ľudí, slovenské verejné zdravotníctvo, vrátane Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚBZ) v Banskej Bystrici sa snažia okrem odborných úloh, ktoré jej vyplývajú z opatrení a odporúčaní ÚVZ SR, venovať veľkú pozornosť osvete a neustálemu vysvetľovaniu a upokojovaniu obyvateľstva.
Čítajte tiež: Mýtus o ochrane pred koronavírusom? Lekári vyšli s pravdou von, ako je to s rúškami!
Koronavírus je spoločné označenie 4 skupín vírusov, ktoré môžu zapríčiňiť obyčajné nachladnutie, ale aj závažné respiračné ochorenie u ľudí a zvierat. Je nebezpečný je v tom, že sa šíri z človeka na človeka vzdušnou cestou, čo je najťažšie kontrolovateľný spôsob šírenia infekčnej nákazy. Navyše zatiaľ neexistuje špecifický liek ani očkovanie ako v prípade chrípky.
Pozor aj na chrípku!
Kedy teda zbystriť pozornosť?
„To je práve ten problém. Zatiaľ čo sa všetky médiá zaoberajú koronavírusom, vírus chrípky dosahuje svoj vrchol v rámci chrípkovej sezóny. Pokiaľ máte respiračné problémy podobné chrípke, neprileteli ste z Číny a nie ste zaočkovaní proti chrípke, najpravdepodobnejšie máte chrípku a nie koronavírus. Keď už sa bavíme o porovnaní chrípkového a nového koronavírusu, chcela by som upozorniť, že najmä bulvárne média v súvislosti s koronavírusom často používajú prívlastok „smrteľný“. Podľa jednej štúdie slovenských epidemiológov zomrie na Slovensku následkom chrípky priemerne 800 osôb ročne. Napriek tomu sa vírus chrípky v médiách málokedy označuje ako smrteľný. Aj keď existuje efektívna ochrana proti chrípke v podobe očkovania, na Slovensku je zaočkovanosť proti chrípke veľmi nízka pod 5 percent. Z toho vyplýva, že Slováci nemajú z chrípkového vírusu až také obavy“, konštatuje MUDr. Kerlik.
Príznaky choroby a prevencia
Dodáva, že prvé príznaky ochorenia nastávajú pár dní až dva týždne po vstupe vírusu do organizmu. Príznaky bývajú podobné chrípke a preto je ťažšie rozlíšiť nákazu novým koronavírusom od chrípky. Ochorenie sa môže prejavovať horúčkou, kašľom, v ťažkých prípadoch zápalom pľúc. Ľudia sa pýtajú, čo majú robiť, pokiaľ napr. plánujú cestu lietadlom do zahraničia. Ochrana pri oboch typoch vírusov spočíva v dodržiavaní hygieny, tj. dôkladné umývanie rúk, minimalizovanie dotyku tváre rukami. V prípade, že je človek chorý, šíreniu vírusu môže zabrániť nosením rúška, príp. krytím nosa a úst šálom či šatkou. Kašľať a kýchať sa odporúča do rukáva, nie do ruky.
Ako je to s rúškami?
V médiách sa v súvislosti s novým koronavírusom diskutuje o funkčnosti rúšok z pohľadu prenosu vírusu. Spomína sa, že bežné chirurgické rúška nechránia pred vírusmi. Je pravda, že bežné rúška naozaj nechránia pred vírusmi na 100 percent. Je to preto, lebo vírusové častice sú veľmi malé. Často sa však prenášajú na kvapkách hlienu. Rúška zabraňujú preniknutiu práve veľkých kvapiek telesných tekutín cez nos a ústa či už pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní. Preto je ich nosenie v prípade ochorenia lepšie, ako nechrániť ostatných ľudí vôbec.
Centrum pre kontrolu ochorení odporúča používanie masiek ľuďom, ktorí sú chorí alebo pre ľudí, ktorí sa o chorých ľudí starajú, príp. žijú s nimi. Pokiaľ nie je k dispozícii rúško, pomôže aj improvizácia, zakryť nos a ústa šatkou, šálom. Pri prevencii je dôležitá aj dôkladná hygiena rúk (!) a minimalizovanie dotyku tváre rukami.
MUDr. Kerlik ešte k téme uvádza, že „za rizikových sú považovaní - tak ako aj pri chrípke - ľudia s poruchou imunity, chronicky chorí pacienti a starší ľudia nad 60 rokov“.
