Dôvodov, prečo sa vám v noci nepodarí dobre sa vyspať, môže byť niekoľko. Odborníci však dvíhajú varovný prst a upozorňujú, že aj jedna prebdená noc môže spôsobiť vážne problémy.
Okrem toho, že nedostatok spánku ovplyvňuje našu psychiku, zanecháva stopy aj na fyzickom zdraví. Vedci zistili, že už pri jednej neprespatej noci prudko stúpne hladina tau proteínu, o ktorom sa predpokladá, že spôsobuje Alzheimerovu chorobu, ktorá nás okráda o spomienky. Vyplynulo to zo štúdie univerzite vo švédskej Uppsale.
Čítajte tiež: Nenápadný signál, ktorým telo kričí o pomoc: Takto zistíte, kedy už prestať so sladkým!
Zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby
Ako informuje webmd.com, vedci sa zamerali v štúdii na skupinu 15 zdravých mužov s priemerným vekom 22 rokov. Všetci pravidelne spávajú každú noc 7 až 9 hodín. Vedci ich pozorovali v dvoch dvojdňových spánkových cykloch. V prvom im dopriali dve noci kvalitného spánku, v druhom jednu noc spali a druhú nie. Vedci zistili, že počas prebdenej noci mužom stúpla hladina tau proteínu v priemere o 17 % v porovnaní s priemerných dvojpercentným zvýšením pri prespatej noci.
„Je to zaujímavé, pretože akumulácia proteínu tau sa vyskytuje v mozgu jednotlivcov postihnutých Alzheimerovou chorobou alebo najbežnejších foriem demencie,“ uviedol vedúci autor štúdie Jonathan Cedernaes, vedecký pracovník z uppsalskej univerzity.
Naopak, zvýšenie poškodených bielkovín beta-amyloid, ktoré sa tiež dlhodobo spájajú s Alzheimerovou chorobou, nezaznamenali. Nové zistenia prichádzajú v čase, keď sa výskum Alzheimerovej choroby začal zameriavať na tau proteín ako najvýznamnejšiu príčinu poškodenia mozgu spojeného s touto chorobou. Výsledky boli publikované 8. januára v časopise Neurology.
Čo sa deje v mozgu?
Tau je proteín, ktorý sa nachádza v normálne aktívnych neurónoch a bežne sa z mozgu vylučuje rýchlo, priblížil Cedernaes. U pacientov s Alzheimerovou chorobou to tak však nie je a vytvára zhluky, ktoré v mozgu pretrvávajú. V tejto chvíli vedci nevedia, prečo sa tau proteín hromadí v krvi ľudí, ktorí nemajú dobrý spánok, povedal Cedernaes.
„Keď sú neuróny aktívnejšie, vylučujú viac proteínu tau,“ priblížil. „Môže sa stať, že keď zostaneme hore po dobu dlhšiu ako 15 až 18 hodín denne, potom sa zvýši hladina tau proteínu v mozgu do bodu, keď to presiahne mozgovú schopnosť efektívne sa ho zbaviť za dané 24-hodinové obdobie,“ vysvetlil odborník možný dôvod.
Zdá sa teda, že nespavosť môže ovplyvniť spôsob, akým telo vylučuje tau proteín z mozgu.
Výskum švédskych vedcov by mal slúžiť ako varovanie pre študentov a ľudí, ktorí zostanú hore aj po celú noc, len aby dokončili nejaký projekt. Na potvrdenie tohto prepojenia sú však potrebné ďalšie testy, pretože v tejto štúdii sa nezisťovalo, či sa hladiny tau proteínu vrátili do normálu, keď účastníci začali opäť normálne spávať. Nedá sa preto jednoznačne povedať, či krátkodobé výkyvy v hladine tau proteínu môžu zvýšiť riziko vzniku Alzeihmerovej choroby.
