Budíte sa často počas spánku? V takejto podobe sa to prejaví o 2 dni neskôr!
Každý už vie, že zlý spánok má na ľudské telo neblahý vplyv. Človek sa cíti malátne, nedokáže sa sústrediť, nevie sa koncentrovať a dokonca zvyšuje riziko obezity, keďže unavení si naložíte väčšie sústo na tanier. Má však ešte jeden dopad na ľudský organizmus.
Nekvalitný spánok vie poriadne zamávať s ľudským organizmom. Podľa vedcov by sa mohol prejaviť aj o dva dni neskôr!
Čítajte tiež: Silnejšie účinky ako cvičenie či lieky: Stačí raz mesačne tento zážitok a zlepšíte si zdravotný stav
Spúšťač migrény
Nová štúdia zistila, že ľudia, ktorých spánok je počas noci prerušovaný, sú vystavení vyššiemu riziku výskytu migrény o dva dni neskôr. Autorkou novej štúdie, ktorá prišla na takéto zistenie, je Suzanne Bertischová, lekárka a klinická vyšetrovateľka na Oddelení spánkových a cirkadiánnych porúch v nemocnici Brigham and Women's Hospital v Bostone. Štúdia bola zverejnená v časopise Neurology.
Dr. Bertischová a jej tím začali s vedeckým výskumom, pričom vychádzali z toho, že spánok a migréna spolu súvisia. Štúdie napríklad našli korelácie medzi zlou kvalitou spánku a migrénou. V skutočnosti „narušený spánok, zlá kvalita spánku a nedostatočný alebo nadmerný spánok“ sú všetky známe spúšťače migrény a bolesti hlavy.
„Pokiaľ ide o spánok a migrénu, stále toho veľa nevieme,“ hovorí Dr. Bertischová. „Začala som sa zaujímať o túto tému, pretože ľudia s migrénou často navštevujú kliniky spánku, aby našli pomoc pri liečbe ich nespavosti.“
Ako dodala odborníčka, pacientom radia, čo majú robiť, aby znížili riziko migrény. Avšak, literatúra ešte neobsahuje dostatočné informácie o tom, aké spánkové intervencie môžu byť nápomocné. Aby sa k tomu aspoň priblížili, Dr. Bertischová aj s jej tímom vykonali kohortovú štúdiu s 98 dospelými. Štúdia zahŕňala záznamy v denníku a objektívne aktigrafické merania spánku.
Zrealizovaný výskum
Účastníci štúdie mali časté záchvaty migrény, ale menej ako 15 dní mesačne. V priemere mali 35 rokov. Účastníci vyplnili denníky dvakrát denne a zaznamenávali svoj „spánok, bolesti hlavy a iné zdravotné návyky“ po dobu 6 týždňov.
Počas tohto obdobia sa tiež dohodli, že na svojich zápästiach budú nosiť aktigrafy. Tieto zariadenia môžu zaznamenávať vzorce spánku v reálnom čase.
Počas výskumného obdobia zažili účastníci celkovo 870 epizód migrény. Po úprave ďalších potenciálnych spúšťačov migrén - vrátane príjmu kofeínu a alkoholu, cvičenia, úrovne stresu - dospeli vedci k zaujímavým záverom.
Vyššie riziko o dva dni neskôr
Spánok po dobu 6,5 hodiny alebo menej každú noc, ako aj spánok celkovo nízkej kvality, nekoreluje s epizódami migrény nasledujúci deň.
Prerušovaný spánok, ktorý sa ukázal v zápiskoch v denníku a tiež v aktigrafoch, bol spojený s vyšším rizikom migrény, konkrétne s 39% vyššou pravdepodobnosťou bolestí hlavy o dva dni neskôr, ako uvádzajú autori štúdie.
„Spánok je viacrozmerný,“ hovorí Dr. Bertischová, „a keď sa pozrieme na určité aspekty, zistili sme, že nízka kvalita spánku, ktorá predstavuje množstvo času, keď ste hore v posteli a snažíte sa zaspať, nebola spojená s migrénou nasledujúci deň, ale ten ďalší. Na pochopenie klinických a neurobiologických dôsledkov prerušovaného spánku a rizika migrény je však potrebný ďalší výskum,“ vysvetľujú autori štúdie.
zdravie spánok migréna nespavosť bolesti hlavy
