Veľký mýtus o chrápaní: Roky zaužívané tvrdenie ako nezmysel!

28.10.2019

Chrápanie vedie k zlému spánku a spôsobuje únavu na druhý deň. Tvrdenie, ktoré poznáme už rokmi, no kto ho vlastne vymyslel? Podľa vedcov ide o klamstvo. Tí, ktorí chrápu, sa na druhý deň cítia rovnako svieži ako tí, ktorí sa vyspali bez vydania najmenšej hlásky.

Nekvalitný spánok kvôli chrápaniu? Štúdia odhalila, že toto tvrdenie má len ďaleko od pravdy. Vedci sa to domnievajú na základe experimentu, ktorého sa zúčastnila skupina 74 ľudí. Dobrovoľníci mali menší mikrofón pripnutý k tvári, aby vedci zaznamenali, ako často chrápali. Nasledujúci deň boli všetci požiadaní, aby ohodnotili, ako sa cítili ospalí. Výsledky ukázali, že tí, ktorí chrápali neboli unavení viac ako ostatní účastníci. Chrápanie podľa dailymail.co.uk neovplyvnilo ani to, koľko hodín spali alebo ako často sa prebúdzali počas noci. 

Čítajte tiež: Robia bežné lieky pravý opak? Zbavia nás zdravotných problémov, no za krutú cenu!

Chrápanie vs. spánkové apnoe

Vedec Hisham Alshaer povedal, že chrápanie „nesúvisí so zlým priebehom spánku alebo subjektívnou ospalosťou, pokiaľ osoba nemá spánkové apnoe“. Pritom Americká nadácia pre spánok v USA uvádza, že chrápanie môže spôsobiť narušenie spánku, čo môže viesť k únave. Prikláňajú sa k tomu aj iné štúdie, ktoré zistili, že ľudia chrápajúci v noci len s ťažkosťami sa snažia byť pri zmysloch na druhý deň! Chybou však je, že štúdie nerozlišujú ľudí s „jednoduchým“ chrápaním a tých s obštrukčnou spánkovou apnou (OSA), čo je choroba, ktorú sprevádza chrápanie. 

OSA, pri ktorom sa dýchacie cesty počas spánku zužujú a prerušujú normálne dýchanie, môže mať veľký vplyv na kvalitu života. Zistilo sa, že OSA zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcového zlyhania, mŕtvice a dopravných nehôd v dôsledku dennej ospalosti. Podľa odhadov postihuje štyri až desať percent ľudí vo Veľkej Británii a približne 22 miliónov v USA. Vo všeobecnosti však chýba výskum, ktorý by sledoval klasické chrápanie u ľudí bez prítomnosti akejkoľvek choroby. Takéto obyčajné chrápanie ovplyvňuje približne 30 percent populácie.

Ako prebiehal výskum? 

Tím z Výskumného laboratória spánku v rehabilitačnom inštitúte v Toronte sa rozhodol študovať ľudí, ktorí chrápali. Prijali skupinu 235 ľudí, ktorí trpeli poruchami spánku. Počas spánku sa merala frekvencia chrápania. Zaznamenali sa tiež hladiny dýchacích ciest na posúdenie, či trpeli OSA. Nakoniec boli tí, ktorí trpeli OSA, ako aj ostatní s nespavosťou, narkolepsiou a syndrómom nepokojných nôh, vylúčení. Posledných 74 účastníkov bolo rozdelených do troch skupín v závislosti od počtu chrápaní, ktoré za hodinu urobili. Najnižší počet zahŕňal menej ako 100 chrápaní za hodinu, stred bol medzi 100 - 350 a najvyšší počet predstavoval viac ako 350 za hodinu.

Ich kvalita spánku a množstvo boli merané pomocou polysomnografie, ktorá sa používa na diagnostiku porúch spánku zaznamenávaním mozgových vĺn, srdcovej frekvencie a pohybov očí. Boli požiadaní, aby zaznamenali, ako sa cítili ospalí a zhodnotili pravdepodobnosť zaspávania v rôznych situáciách počas dňa na stupnici do 24. Skóre menej ako desať naznačovalo, že účastník mal nadmernú ospalosť počas dňa. Neexistovala korelácia medzi úrovňou chrápania účastníkov a počtom hodín, ktoré spali, ako často sa prebúdzali alebo boli unavení nasledujúci deň.

Autori štúdie celý experiment jasne zhodnotili: "Škodlivý vplyv OSA na kvalitu spánku je dobre preukázaný. Avšak jednoduché chrápanie je v bežnej populácii omnoho bežnejšie ako OSA, vplyv chrápania ako takého na štruktúru spánku a subjektívnu spavosť však nebol jednoznačne objasnený.

Výsledky boli uverejnené v American Journal of Otolaryngology.

Fotogaléria


Tagy:
choroba spánok únava chrápanie

28.10.2019  |  Foto: gettyimages.com  |  Autor: © Zoznam/Janka

Ďalšie články

Diskusia