Veľká rezerva Slovenska, kvôli ktorej zomierajú ľudia: Zbytočné úmrtia kvôli zápalom pľúc?

2019-10-23 20:00:00

Zápal pľúc je častou komplikáciou po prekonaní chrípky u dospelých a rýchlo sa šíri najmä v kolektívoch. Je 10. najčastejšou príčinou hospitalizácie v SR s 2. najvyššou úmrtnosťou!

Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom, na Slovensku má každý rok na svedomí najmenej 2 500 životov. V súčasnosti patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí, ktorým však vieme aktívne predchádzať. Dvanásteho novembra si každoročne pripomíname Svetový deň pneumónie, ktorý má za cieľ zvýšiť informovanosť o zápale pľúc, podporovať prevenciu a liečbu a vytvárať opatrenia na boj proti chorobe.

Čítajte tiež: Bežný jav ako signál vysokého krvného tlaku: Tento pocit v rukách môže byť rozhodujúc

Vyššie riziko hlavne u starších

Zápal pľúc je infekcia pľúcneho tkaniva, ktorú môžu vyvolať baktérie, vírusy alebo huby. Často vzniká ako komplikácia po prekonaní chrípky. So zvyšujúcim sa vekom klesá výkonnosť imunitného systému a seniori sú preto náchylnejší na infekcie, ktoré mávajú ťažší a dlhší priebeh. Z pohľadu rizika infekčných chorôb je vek nad 60 rokov spojený aj s vyšším rizikom chrípky, s komplikáciami chrípky a zápalom pľúc, pričom riziko hospitalizácie u týchto ľudí je až 10 násobne vyššie. Starší ľudia prekonávajú choroby ťažšie a liečba trvá zvyčajne dlhšie.

Môže mať nenápadné príznaky

Najčastejším pôvodcom bakteriálneho zápalu pľúc je Streptococcus pneumoniae (pneumokok). Baktérie pneumokoka sa šíria kvapôčkovou infekciou, napríklad kýchaním, kašľaním alebo blízkym kontaktom s infikovanou osobou. Usádzajú sa najmä na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokážu preniknúť do celého organizmu a napadnúť ďalšie orgány.

„Obzvlášť ohrozené sú osoby s chronickým ochorením ako diabetici, astmatici, osoby s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, neurologickými ochoreniami, ochoreniami obličiek a pečene a imunokomprimovaní ľudia, alebo kardiologickí pacienti, u ktorých môžu zanechať vážne, až fatálne následky," vymenúva všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Peter Lipovský.

Priebeh zápalu pľúc môže byť u starších ľudí atypický. Charakteristické príznaky ako horúčka, bolesť na hrudníku a kašeľ nemusia byť nápadné. Medzi príznakmi u starších ľudí sa môže objaviť aj zmätenosť, delírium, nechutenstvo, pády, strata samostatnosti alebo náhla zmena funkčného stavu organizmu človeka. Zápal pľúc neohrozuje len starších či chronicky chorých pacientov. Môže ho dostať ktokoľvek bez ohľadu na vek a zdravotný stav. Mnohí sa po prekonaní zápalu pľúc cítia nadmerne unavení, v dôsledku čoho nie sú schopní dlhší čas vykonávať bežné aktivity.

Chráňte sa očkovaním!

Pneumokokové infekcie si vyžiadajú každoročne celosvetovo približne 16 miliónov úmrtí. Hlavnými klinickými formami pneumokokových ochorení sú invazívne pneumokokové ochorenia ako meningitída, pneumónia a tiež neinvazívne alebo mukózne pneumokokové ochorenia, kam zaraďujeme napríklad zápal stredného ucha a zápal prínosových dutín.

Liečba ochorení spôsobených pneumokokmi je najmä u seniorov a chronicky chorých komplikovaná a často málo účinná. Ani včas podaná úspešná antibiotická liečba nemusí byť zárukou, že sa pacient bude môcť rýchlo vrátiť do bežného života. Môže to trvať niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa telo úplne zotaví. Navyše celosvetovo narastá lieková rezistencia pneumokokov. Navyše napríklad u starších ľudí, ktorí boli v minulosti hospitalizovaní a liečení na zápal pľúc, narastá riziko srdcovocievnych ochorení.

Ľuďom starším ako 59 rokov ako aj všetkým chronicky chorým pacientom a ľuďom s poruchou imunitného systému sa odporúča najmä prevencia, ktorej súčasťou je najmä pravidelné očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom. Proti pneumokokom sa podáva jedna jednorazová dávka, potreba preočkovania ďalšou dávkou nebola stanovená, proti chrípke je potrebné očkovať sa každý rok.

„Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra až decembra, pred začiatkom zvýšenej aktivity chrípkových vírusov, ale očkovať sa je možné aj neskôr počas chrípkovej sezóny. Ochranný efekt očkovania nastupuje po 10 až 14 dňoch“, konštatuje MUDr. Štefan Laššán, PhD, MPH. „Súčasne s vakcínou proti chrípke, alebo počas celého roka, je možné podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní“, dodáva.

Pneumokokové invazívne ochorenia vrátane zápalu pľúc sú najčastejšou komplikáciou chrípky u dospelých, preto v čase začínajúceho sezónneho výskytu akútnych respiračných ochorení a chrípky má toto očkovanie veľký zdravotný význam.

Zaočkovanosť klesá

Slovensku patrí neslávna 2. priečka v úmrtnosti na zápaly pľúc v rámci EÚ. Európska komisia a OECD skonštatovali, že Slovenská republika musí urobiť množstvo krokov s cieľom zlepšiť prevenciu a verejné zdravie. Od roku 2012 postupne klesá miera zaočkovanosti populácie. Znížil sa aj podiel zaočkovaných proti chrípke.

„Pneumokoková vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie, a to 59-ročných a starších, chronicky chorých bez ohľadu na vek a ďalších indikácií plne hradená z verejného zdravotného poistenia, napriek tomu sa proti pneumokokovým infekciám aktívne chráni žalostne málo seniorov“, konštatuje MUDr. Peter Lipovský.

Zápal pľúc je 3. najčastejšou príčinou úmrtia svetovej populácie a mortalita je dokonca aj vo vyspelých krajinách vysoká: dosahuje 19,7 na 100 000 obyvateľov. Až 14 % seniorov zomiera v priebehu hospitalizácie kvôli komunitnej pneumónii a viac než 50 % pri komplikovanom priebehu s rozvojom septického šoku. Počet hospitalizácií dospelých kvôli komunitnému zápalu pľúc je tiež vysoký – v Európe sa pohybuje okolo 2,9 na 1 000 jedincov. Preto je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť nielen účinnej liečbe, ale predovšetkým prevencii.

„Podľa výpočtov sa dá skonštatovať, že napríklad pri 100 % vakcinačnom pokrytí populácie nad 65 rokov pneumokokovou vakcínou a s prihliadnutím na účinnosť tejto vakcíny by sa dalo zabrániť 197 145 prípadom komunitných pneumónií v EÚ a viac ako 4 500 prípadom a 600 úmrtiam na pneumóniu na Slovensku ročne," uzatvára MUDr. Štefan Laššán, PhD, MPH.