Diagnóza, ktorú si Slováci mýlia s infarktom: Do piatich rokov zomiera každý druhý
Zdroj: gettyimages.com
Kardiovaskulárne ochorenia sa týkajú až polovice Slovákov vo veku nad 40 rokov. Ich dopad na zdravie a kvalitu života však napriek tomu mnohí podceňujú. Čoraz viac ľudí si totiž myslí, že v ére modernej medicíny je najhoršou diagnózou najmä onkologické ochorenie. Opak je pravdou.
Diagnózu zo spektra kardiovaskulárneho ochorenia má podľa štatistík každý druhý Slovák v strednom veku – 51 percent ľudí nad 40 rokov trpí nejakých ochorením srdca a ciev, predovšetkým vysokým krvným tlakom. Práve kardiovaskulárne choroby sú najčastejšími príčinami úmrtí, ale aj hospitalizácií. Len v priebehu uplynulých desiatich rokov sa počet hospitalizácií aj úmrtí na tieto ochorenia zdvojnásobil.
Čítajte viac: Najúčinnejší spôsob, ako tepny vyčistiť od zlého cholesterolu: Začnite už dnes!
Nebezpečnejší než rakovina
Spomedzi srdcovo-cievnych chorôb lekári čoraz častejšie vyslovujú diagnózu „syndróm chronického srdcového zlyhávania“. Ochorenie totiž vedie v slovenskom rebríčku hospitalizácií a úmrtí. Medzi jeho základné príznaky patrí:
- Dýchavica
- Slabosť a únava
- Opúchanie členkov
Kým v roku 2007 bolo hospitalizovaných 10 428 pacientov s diagnózou chronické srdcové zlyhávanie, v roku 2017 ich bolo viac ako 26-tisíc. V roku 2005 zomrelo na Slovensku na srdcové zlyhávanie 1 287 pacientov, v roku 2017 to bolo už viac ako 3 200 pacientov, dokumentujú štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií.
Napriek tomu, že na následky kardiovaskulárneho ochorenia každý rok zomiera okolo 24-tisíc Slovákov, mnohí si myslia, že najčastejšou príčinou smrti je u nás onkologického ochorenie, vyplýva z prieskumu agentúry 2muse pre spoločnosť Novartis. Ako naznačili výsledky prieskumu, za posledné tri roky výrazne poklesol počet ľudí, ktorí za najsmrteľnejšie považujú choroby srdca a ciev. Až 59 percent opýtaných sa najviac obáva onkologického ochorenia a len 38 percent našincov si kardiovaskulárne ochorenia spája s rizikom smrti.
Ľudia si ho mýlia s infarktom
Z prieskumu tiež vyplynulo, že niektorí ľudia si príznaky akútneho infarktu myokardu zamieňajú s prejavmi srdcového zlyhávania. Dýchavicu ako prejav srdcového zlyhávania označilo 63 percent populácie, slabosť a únavu 52 percent a opuchy končatín 39 percent.
Výsledky prieskumu sa dajú interpretovať aj tak, že pacienti si nevedia kardiovaskulárne ochorenia veľmi predstaviť. „Tieto ochorenia zvyčajne nebolia, a tak sa pacientom na rozdiel od onkologických ochorení nespájajú s bolesťou a utrpením. Napriek tomu majú pacienti s kardiovaskulárnym ochorením veľakrát kvalitatívne horší život ako pacienti s onkologickou diagnózou,“ ozrejmuje docentka Eva Gonçalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca v NÚSCH v Bratislave a predsedníčka Pracovnej skupiny pre srdcové zlyhávanie pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
„Správne a včasné rozpoznanie príznakov a skoré zahájenie liečby môže pacientovi výrazne pomôcť žiť dlhší a kvalitnejší život napriek ťažkej diagnóze, akou je chronické srdcové zlyhávanie,“ pripomenula odborníčka s tým, že až polovica pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním zomiera v priebehu piatich rokov od stanovania diagnózy. Syndróm chronického srdcového zlyhávania je totiž nevyliečiteľné ochorenie.
Kardiologička Eva Gonçalvesová o chronickom srdcovom zlyhávaní. Video: Vlado Anjel
Ako vzniká chronické srdcové zlyhávanie?
Chronické srdcové zlyhávanie vzniká vtedy, keď srdce nevládze uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka. Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou úmrtnosťou, ktoré sa prejavuje najmä zhoršujúcou sa dýchavicou a hromadením tekutín v telesných dutinách a tkanivách, kam tekutiny prestupujú pri nedostatočnom prečerpávaní krvi srdcovým svalom („vodnatieľka“).
„Musíme intenzívne budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach. Tak, ako pacienti prikladajú dôraz na prevenciu pred onkologickými ochoreniami, rovnako zodpovední by mali byť aj v prípade prevencie pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je potrebné využívať inovatívne technológie a modernú liečbu pre pacientov, optimalizovať systém ich manažmentu a včasného záchytu ochorení,“ dopĺňa doktor Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti s dodatkom, že „ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo aj ministerstvo zdravotníctva, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde.“
Ako sa chorobám srdca vyhnúť?
Podľa docentky Goncalvesovej by sme sa v rámci prevencie kardiovaskulárnych ochorení mali predovšetkým snažiť nepriberať, robiť všetko pre to, aby sme mali dobrý krvný tlak, strážiť si cholesterol a žiť fyzicky aktívny život, čiže nájsť si nejakú zábavnú fyzickú aktivitu: „Zábavnú hovorím preto, lebo keď je nezábavná, väčšina ľudí to zabalí. Takže treba si nájsť niečo, čo nás baví aj teší a pri čom sa aj fyzicky hýbeme. A nemôže to trvať len päť minút denne, ale musí to trvať najmenej polhodinu.“
Pacienti idú za Hlasom svojho srdca
K šíreniu osvety o kardiovaskulárnych ochoreniach a potrebe upozorňovať na dôležitosť prevencie sa pridáva aj pacientska organizácia Hlas nášho srdca. Tá organizuje od 29. apríla do 10. mája vo vybraných liečebných kúpeľoch celoslovenskú aktivitu nazvanú Červené ponožky. „Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o srdcovom zlyhávaní, príznakoch tohto ochorenia, hovoriť o dôležitosti prevencie a čo najskoršej diagnostike tohto ochorenia,“ hovorí Anna Kasardová, predsedníčka OZ Hlas nášho srdca. Cieľom projektu je záchyt nediagnostikovaných pacientov u vekovej skupiny 50+ cez cielený skríning.
Harmonogram podujatí OZ Hlas nášho srdca:
29. 4. Štós
30. 4. Bardejov
1. 5. Kováčová
2. 5. Piešťany
3. 5. Ružbachy
4. 5. Nimnica
7. 5. Lúčky
8. 5. Turčianske Teplice
9. 5. Bojnice
10. 5. Dudince
Fotogaléria
syndróm chronického srdcového zlyhávania
