Odborníci sa zhodujú, že kvalita vody môže mať významný vplyv na ľudské zdravie. Dôležitý faktorom je tvrdosť vody. Ukazuje sa, že v oblastiach, kde je tvrdosť vody nižšia, ľudia častejšie trpia závažnými ochoreniami a v priemere žijú kratšie ako obyvatelia iných regiónov.
Ako zaznelo v reportáži na TV Markíza, kvalitu vody na Slovensku ovplyvňuje rozmanité geologické podložie. Od typu hornín závisí, či je voda tvrdá alebo mäkká, resp. aký má obsah minerálov. Najdôležitejšie je, aby pitná voda obsahovala vápnik a horčík, čo sa prejavuje zvýšenou tvrdosťou vody.
Čítajte viac: Vylievať alebo nevylievať odstátu vodu z kanvice? Správna je iba jedna z možností!
Výskumníci zistili, že v oblastiach s príliš mäkkou vodou je častejší výskyt kardiovaskulárnych, onkologických a iných obávaných ochorení. Mäkká voda neprospieva cievam a pri pravidelnom pití môže skrátiť dĺžku života o štyri až päť rokov.
Oblasti s najtvrdšou vodou
Tvrdšiu vodu má hlavne západná časť Slovenska, vyplýva z publikácie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR s názvom Význam obsahu stopových látok v pitnej vode pre zdravie človeka. Najtvrdšou vodou sa môžu pochváliť okresy Trnava, Myjava, Galanta, Šaľa, Nitra, Hlohovec, Piešťany, Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Považská Bystrica a Sabinov. Naopak, najmenej tvrdú vodu pijú ľudia z okresov Detva, Poltár, Gelnica a Sobrance.
Akú vodu pijeme v Bratislave?
Tvrdosť vody sa však môže v rámci jedného okresu líšiť. Príkladom je Bratislava, v ktorej majú jednotlivé mestské časti vodu s rôznym stupňom tvrdosti. Podľa údajov Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) z roku 2016 má väčšina častí Bratislavy stredne tvrdú až dostatočne tvrdú vodu. Najtvrdšia voda je v časti Devín, potom Záhorská Bystrica, Rusovce a Dúbravka. Najmäkšiu vodu odber potvrdil v častiach Ružinov, Petržalka, Vrakuňa a Podunajské Biskupice, kde je stredne tvrdá voda.
Vápnik a horčík v pitnej vode nemajú len ochranný účinok na cievy, ale zabraňujú tiež prechodu niektorých toxických prvkov z čriev do krvi, vysvetľujú odborníci z ÚVZ SR s odporúčaním: „Pokiaľ je pitná voda, ktorú využívate v domácnosti na pitie a prípravu pokrmov mäkká, treba dbať na dostatočný príjem vápnika a horčíka z potravy. Hlavným zdrojom vápnika v potrave sú mlieko a mliečne výrobky, predovšetkým syry, z ktorých človek čerpá až 50 percent ich dennej dávky. Bohatým zdrojom vápnika je aj rybie mäso a vajcia. Vápnik sa nachádza aj v rastlinných zdrojoch, v sóji, brokolici, vo fazuli, v maku, orechoch, mandliach – avšak využiteľnosť z týchto zdrojov je nízka. Najlepším zdrojom horčíka v potrave je rastlinný chlorofyl (zelené časti rastlín), ďalej kakao, orechy, sója, obilniny, strukoviny, ale aj mlieko a mliečne výrobky.“
