Súvislosť medzi chladným počasím a častejším výskytom infarktov si vedci všimli už dávno. Až teraz sa však definitívne zhodli, pri akých teplotách ľudské telo trpí najviac.
Chladné a mrazivé počasie nevedie len k častejšiemu výskytu chrípky. Ako vedci potvrdili v novej štúdii publikovanej v JAMA Cardiology, je tiež rizikovým faktorom infarktu. Navyše, pravdepodobnosť kolapsu ešte viac zvyšuje kombinácia faktorov, ako sú nízky atmosférický tlak, veterné počasie, dážď a nedostatok slnečného žiarenia.
Čítajte viac: Správne vetranie v zime: Ako nás môže tento nevinný zvyk ohroziť?
Autori štúdie analyzovali 275-tisíc prípadov zlyhania srdca vo Švédsku v kontexte počasia u ľudí vo veku 50 – 89 rokov. Výskum prebiehal od roku 1998 do roku 2013. Podľa kardiológa Davida Erlingera ide o najrozsiahlejšiu štúdiu, aká hľadala príčiny infarktu v kontexte meteorologických zmien. „O počasí a infarktoch ľudia hovoria už sto rokov,“ povedal Erlinger médiám a dodal, že vďaka výskumu vedci dokázali identifikovať viac rizikových faktorov.
Chlad zužuje cievy
Výsledky naznačujú, že čím je vonka teplota nižšia, tým vyššie je riziko srdcového infarktu, pretože chlad zužuje cievy a srdce musí fungovať s obmedzenou dodávkou kyslíka. Keď teplota klesá pod bod mrazu, riziko infarktu sa zvyšuje zhruba o desať percent. Organizmus v tejto súvislosti preto namáhajú hlavne dlhé zimy.
Len čo teploty vystúpia nad nula stupňov Celzia, riziko srdcového infarktu klesá. Keď teplota dosiahne najmenej tri stupne Celzia, riziko sa znižuje zhruba o 9,5 percenta.
Ďalšími známymi rizikovými faktormi zlyhania srdca sú infekcie dýchacích ciest či nedostatok vitamínu D získavaného zo slnečného žiarenia. Odborníci preto odporúčajú najmä starším ľuďom, aby sa počas mrazivých dní radšej zdržiavali doma, dbali na ochranu pred chrípkovými vírusmi a počas teplejších slnečných dní si dopriali výdatnú prechádzku na čerstvom vzduchu.
