Chrípka môže mať následky, o ktorých mnohí netušia: Pri týchto ochoreniach si dajte pozor!

18.10.2018

V sezóne 2017/2018 sa chrípkou a chrípke podobnými ochoreniami na Slovensku nakazilo 200-tisíc osôb. Hoci je chrípka veľmi časté a v niektorých prípadoch aj veľmi nebezpečné ochorenie, očkovaním sa pred ním chráni iba 4,4 percenta obyvateľov, čo je jedna z najnižších zaočkovaností v Európe.

 

Očkovacie látky sú na Slovensku v plnej výške bez doplatku pacienta hradené všetkým poistencom, ktorí o očkovanie prejavia záujem.

Čítajte viac: Zázvorový čaj ako superliek? Štyri najčastejšie CHYBY, ktoré ho oberajú o účinok!

Priemerne 816 úmrtí ročne

Podľa štúdie slovenských epidemiológov, ktorá mapovala vzťahy medzi celkovou úmrtnosťou na Slovensku a chrípkovou epidémiou počas rokov 2007 – 2017, zomrie na Slovensku následkom chrípky priemerne 816 osôb ročne.

„Mnohí pacienti nezomierajú priamo na chrípku, ale na jej následky. Po prekonaní chrípky sa im zhorší základné chronické ochorenie tak, že mu podľahnú. Každé úmrtie na chrípku je zbytočné, pretože sa mu dá predísť očkovaním,“ hovorí profesorka Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Snaha chrániť obyvateľstvo pred chrípkou a komplikáciami, ktoré spôsobuje, je v súlade so záväzkom členských krajín EÚ v zmysle odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)  a ECDC (Európskeho  centra pre prevenciu a kontrolu chorôb). Členské štáty sú vyzývané, aby prijímali a implementovali akčné plány a politiky zamerané na dosiahnutie 75-percentného pokrytia očkovaním u starších osôb a 30-percentnej zaočkovanosti celej populácie, a tiež aby zvýšili zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov proti chrípke.

Zaočkovanosť proti chrípke je na Slovensku stále nízka

Napriek tomuto záväzku sa Slovenská republika drží v počte očkovaných proti chrípke na minimálnej úrovni. „Od roku 2009, keď bolo očkovaním chránených 12,8 percenta obyvateľov, toto číslo kleslo na 4,5 percenta v roku 2012 a odvtedy sa veľmi nemení. V minuloročnej chrípkovej sezóne bolo očkovaných len 13 percent seniorov a 4,4 percenta celkovej populácie. Podľa našich prieskumov tí, ktorí sa dávajú očkovať, majú dobré skúsenosti, neochorejú,“ dodáva profesorka Krištúfková.

Ekonomické, sociálne a medicínske výhody očkovania

Sezónna chrípka predstavuje významnú ekonomickú záťaž pre jednotlivé krajiny. Svetové autority sa opierajú o štúdie z Francúzska, Nemecka alebo USA, ktoré naznačujú, že celkové náklady spojené s chrípkou dosahujú ročne 5,67 milióna eur na 100-tisíc ľudí vo vyspelých krajinách Európy. Celkové európske ročné náklady na liečbu chrípky sa odhadujú v rozmedzí 5,9 až 27,7 miliárd eur.

Chrípkové epidémie vedú okrem zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť aj k zníženiu produktivity a k absenciám v práci. Očkovanie je v súčasnosti najefektívnejším spôsobom, ako predísť ochoreniu na chrípku – v súčasnom rozsahu pomáha v EÚ predísť až 2,1 miliónom ochorení na chrípku, 65 600 hospitalizáciám a 37 200 úmrtiam ročne.

Ak by bolo očkovaných ďalších 57,4 milióna osôb v rizikových skupinách s dosiahnutím 75-percentnej zaočkovanosti, zabránili by sme ďalším 1,7 miliónom ochoreniam na chrípku, 31 400 hospitalizáciám a 14 300 úmrtiam. Súčasne by sa zredukoval počet návštev u lekára o 767 800 a predišlo by sa viac ako 1 miliónu stratených pracovných dní.

Dôsledky chrípky na zdravie

Chrípka je nebezpečná aj pre zdravého človeka, no najväčšiu hrozbu predstavuje pre tie osoby, u ktorých existuje riziko vzniku závažných komplikácií. Medzi najrizikovejšie skupiny patria seniori, deti do 5. roku života, tehotné ženy, zdravotnícki pracovníci a v neposlednom rade chronicky chorí pacienti (pacienti s ochoreniami dýchacích ciest, s onkologickými ochoreniami, diabetes mellitus, morbídne obézni, pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ochorením obličiek, pečene a pacienti s poruchou imunity, vrátane HIV/AIDS).

Komplikácie u chronicky chorých pacientov

U rizikových skupín pacientov máva chrípka horší priebeh s vyšším výskytom komplikácií:

Diabetici: v súvislosti s chrípkou a jej komplikáciami sú hospitalizovaní 6-krát častejšie a 2-krát častejšie na komplikácie zomierajú, chrípka spôsobuje akútne komplikácie cukrovky a zvyšuje riziko mozgovej príhody a infarktu myokardu.

Pacienti so srdcovo-cievnym ochorením sú vystavení vyššiemu riziku vzniku zápalu pľúc a dvojnásobnému riziku vzniku infarktu myokardu.

Onkologickí pacienti: potreba hospitalizácie 3 – 5-krát vyššia a smrtnosť 4-krát častejšia.

„Najlepší spôsob prevencie alebo minimalizácie závažných ochorení spôsobených chrípkou u týchto osôb je včasné očkovanie. To je zvlášť dôležité pre osoby staršie ako 65 rokov, tehotné ženy, deti do 5 rokov a pre zdravotníckych pracovníkov,“ hovorí doktor Tatul Hakobyan, zástupca WHO v Slovenskej republike.

Očkovanie proti chrípke môže znížiť počet hospitalizácií diabetikov o 79 percent a ľudí s ochorením pľúc o 52 percent. Počet hospitalizácií žien, ktoré sú počas tehotenstva nakazené vírusom chrípky, sa môže znížiť o 50 percent.

Bariéry očkovania

Hlavným problémom v nedostatočnej prevencii je nesprávne vnímanie chrípky ako banálneho ochorenia, podceňovanie dôsledkov chrípky, ale aj šírenie konšpirácií a neoverených mýtov o očkovaní a škodlivosti vakcín.

„Okrem bariér zo slabej informovanosti sú to často bariéry v dostupnosti, ako napríklad nutná dvojnásobná návšteva všeobecného lekára a návšteva lekárne. Lekár musí vakcínu predpísať, záujemca si ju vyzdvihne v lekárni a vráti sa k lekárovi za účelom jej podania. Jednoduchšie je očkovanie tam, kde je vakcína podávaná v ambulancii zriadenej priamo na pracovisku. Ak by sa očkovalo priamo v nemocnici, určite by bola zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov vyššia,“ konštatuje Krištúfková.

Úrad verejného zdravotníctva SR vidí možnosti zlepšenia zaočkovanosti populácie proti chrípke najmä v edukácii zdravotníckych pracovníkov, ako aj verejnosti. „Ľudia sa často nedávajú očkovať proti chrípke, pretože si myslia, že chrípka nie je závažné ochorenie a dokonca, sa mylne domnievajú, že práve po očkovaní ochorejú na chrípku alebo na infekciu dýchacích ciest,“ hovorí Ján Mikas, hlavný hygienik SR. „To však nie je pravda, pretože princípom očkovania proti chrípke je tvorba ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú jeho priebeh a znižujú jej nepriaznivé dôsledky. Očkovanie proti chrípke je najúčinnejší spôsob, ako znížiť cirkuláciu vírusu v populácii a ako redukovať počet chorých na chrípku. Pre pacienta môže byť motiváciou dať sa zaočkovať aj skutočnosť, že jeho praktický lekár je očkovaný proti chrípke a teda ide príkladom samotnému pacientovi, a súčasne výrazne znižuje riziko prenosu chrípky na ďalších pacientov,“ dodáva.

Prevencia je lacnejšia ako liečba

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že odstraňovanie bariér a zvyšovanie dostupnosti očkovania spolu s odborne vedenou diskusiou o očkovaní zo strany autorít, pomáhajú zvyšovať mieru zaočkovanosti a tým chrániť zdravie. „Veľmi citlivo vnímam potrebu množstva krokov, ktoré musí ešte Slovenská republika urobiť s cieľom zlepšiť prevenciu a zdravie verejnosti,“ konštatuje Štefan Zelník, predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo.

„Dnes každý vie, že prevencia je lacnejšia ako liečba, ale len málokto podľa toho koná. Zaočkovanosť je vysoká v krajinách s vysokým HDP, ako aj napríklad tam, kde je očkovanie dostupné v lekárňach,“ uzatvára profesorka Zuzana Krištúfková.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
chrípka očkovanie

18.10.2018  |  Foto: Gettyimages.com, archív  |  Zdroj: Tlačová správa

Ďalšie články

Diskusia