To, že mnohí trávia každodenný čas posediačky už dnes nie je nič výnimočné. Pracujeme pri počítači, potom sa presunieme domov, kde opäť veľa času preležíme na gauči. Hoci už každý vie, že tento zlozvyk nepriaznivo vplýva na postavu, najnovšie má tiež vplyv na náš mozog!
Zvyšuje riziko obezity a iných chorôb! Reč je o životnom štýle, ktorý vyznávajú takmer všetci. Predsa len, je pohodlnejšie sedieť ako stáť, nie? Sedavý spôsob života škodí zdraviu, no doteraz sme si ho spájali väčšinou s pribúdajúcimi kilami a s centimetrami navyše v oblasti bokov či brucha. Má však oveľa väčší vplyv, ako si myslíte!
Čítajte tiež: Banalita, ktorá ovplyvní váš život na ďalšie roky: Výberom spodnej bielizne k lepšej plodnosti?!
Čo robí s mozgom?
Dlhé sedenie bez jedinej prestávky môže byť skutočne zlé pre naše zdravie. Podľa nového výskumu, sedavý spôsob života spomaľuje vitálny krvný tok do oblasti mozgu, čo predstavuje potenciálne zlé dôsledky pre naše zdravie. Tento znížený tok môže ovplyvniť kognitívne funkcie a zvýšiť riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba.
Našťastie, stačí málo, aby sme odvrátili tieto dôsledky! Stačí chôdze aj 2 minúty každú polhodinu a obnovíme si tým zdravý obeh.
Výsledky výskumu prekvapili
Výskumníci z Liverpoolu John Moores University analyzovali sedacie návyky u 15 spolupracovníkov v kancelárii počas troch samostatných zasadnutí. Počas každého z nich mali ultrazvukové sondy, ktoré sledovali tok krvi cez stredné mozgové tepny, ktoré vedú priamo do mozgu. Na prvom zasadnutí sedeli nepretržite štyri hodiny, s výnimkou krátkych prestávok v kúpeľni. Na druhom uskutočnili dve minúty prudkej chôdze na blízkych trenažéroch v 30-minútových intervaloch. Na treťom zasadnutí chodili po ôsmich minútach každé dve hodiny.
Výsledky sú zaujímavé! Prítomnosť krvi sa znížila počas prvého a posledného zasadnutia - keď bola aktivita minimálna alebo každé dve hodiny - ale významne vzrástla, keď boli subjekty pravidelne aktívne.
Sophie Carter, doktorandka, ktorá viedla štúdiu, uviedla, že zistenia potvrdzujú potrebu krátkodobých - ale pravidelných - prestávok.
“Už len časté dvojminutové prechádzky mali celkový pozitívny účinok zabraňujúci poklesu krvného obehu mozgu," hovorí.
Svoje zistenia publikovala v časopise Journal of Applied Physiology, začiatkom tohto leta.
