Vedci dodnes nevedia odpovedať na otázku, čo spôsobuje autizmus. Okrem genetických vplyvov sa predpokladá aj pôsobenie vonkajších faktorov. Skupina výskumníkov z USA, Turecka a Fínska sa však domnieva, že by vinníkom mohol byť škodlivý insekticíd.
Nová štúdia publikovaná v magazíne American Journal of Psychiatry dáva vznik autizmu do súvislosti so zakázaným insekticídom dichlórdifenyltrichlóretánom (DDT), ktorý je známy už od roku 1874. Počas druhej svetovej vojny bol spočiatku americkou armádou v Pacifiku používaný ako účinný prostriedok proti komárom a bodavému hmyzu prenášajúcemu ochorenia, ale úspešne prenikol aj do európskeho poľnohospodárstva a v druhej polovici 20. storočia sa stal jedným z najpoužívanejších pesticídov na svete.
Čítajte viac: Juraj (25) na VIDEU rúca mýty o autistoch: Odkaz, ktorý ľuďom otvára oči
Hoci je dnes používanie DDT zakázané kvôli jeho toxickej povahe, niektoré africké a ázijské krajiny pomocou neho dodnes likvidujú komáre. Najväčším problémom látky, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila na zoznam karcinogénov, je perzistencia. V prírode sa rozkladá dlhé desaťročia, a tak môže byť stále súčasťou pôdy a plodín. Po konzumácii sa dokáže ukladať v organizme, najmä v tukovom tkanive, uvádza portál Medicalnewstoday.com.
Dokáže ovplyvniť nenarodený plod?
Aj keď riziká dlhodobej expozície DDT zatiaľ neboli dobre preskúmané, je považovaný za potenciálne mutagénnu látku a endokrinný disruptor. Podľa tímu vedcov z Columbia University's Mailman School of Public Health v New Yorku, fínskej University of Turku a National Institute of Health and Welfare vo Fínsku by DDT mohol prenikať až do placenty a ovplyvniť vývoj plodu.
Vedci vychádzali z fínskej prenatálnej štúdie autistických detí. Analyzovali vyše 750 vzoriek, ktoré porovnávali so vzorkami odobratými zdravým deťom. Vo vzorkách autistických detí hľadali dichlórodifenyldichlóroetylén (DDE), produkt rozkladu DDT. Zistili, že u matiek so zvýšenými hladinami DDE v tele bolo riziko narodenia autistického dieťaťa približne dvojnásobne vyššie.
Podľa výskumníkov sú chemikálie z 20. storočia stále prítomné v našich tkanivách a krvi, pretože ostávajú v životnom prostredí. Keď žena otehotnenie, existuje riziko prenosu toxínov na plod. Hoci podľa autorov nejde o dôkaz príčinnej súvislosti, zistenie môže byť významné, pretože počet autistických detí narastá. Či je však tento vzťah opodstatnený, to preukážu až ďalšie výskumy.
