Kradne najväčší poklad: Neuveriteľné, čo dokáže spraviť poobedná siesta s našou mysľou!

Zdroj: gettyimages.com
2018-06-10 15:30:00

Ledva vidíte, oči vám klipkajú, hlava padá na klávesnicu. Po obedovej prestávke na vás príde útlm, no vy potrebujete byť čulí. Ako to vyriešiť? Mnohí by si najradšej dali poobedného šlofíka. Radšej to nerobte. Jedno krátke zdriemnutie dokáže zmeniť vaše myslenie a pamäť!

Rozhádže našu myseľ

Dajte prednosť 8-hodinovému spánku a keď vás náhodou prepadne únava počas dňa, zvoľte niečo zdravé, čo vám dodá energiu! Ide o lepšie riešenie, ako si dať poobedného šlofíka. Nová štúdia upozorňuje, že by sme sa mali vyhýbať zdriemnutiu, ak chceme, aby naša myseľ fungovala tak ako má.

Čítajte tiež: Čo má spoločné sóda bikarbóna s artritídou? Nečakaná súvislosť, ktorá zmení liečbu ochorenia

Myšlienka poobednej siesty nie je ničím nezvyčajným. Dajú na ňu dopustiť hlavne v teplých krajinách ako je Španielsko a Taliansko. Odborníci z Lancasterskej univerzity však zdvíhajú varovný prst, že by pre nás nemusela byť práve najlepšia! V opačnom prípade budete mať v hlave doslova "bordel".

Čo sú to falošné spomienky?

Spánok je dôležitý pre to, aby sa mozog mohol zregenerovať a dať do poriadku veľké množstvo informácií, ktoré ste nadobudli počas dňa. Vďaka tomu môžete na druhý deň prijímať ďalšie informácie a popr. sústrediť sa na tie, ktoré sú pre vás rozhodujúce. Vedci zistili, že zdriemnutie na hodinu a 45 minút dokáže spraviť pravý opak! Doslova rozhádže vaše myslenie a spôsobuje tvorbu tzv. falošných spomienok. Inak povedané, môže viesť k nesprávnemu zapamätaniu si skúseností.

O falošných spomienkach sa prvýkrát vyjadrila v roku 1994 psychologička Elizabeth Loftusová. Upozornila na vymyslené spomienky, ktoré často mávajú ľudia. vytvoriť falošné spomienky na niečo, čo sa nestalo. Mnohí si údajne vytvárajú falošné spomienky na niečo, čo sa nestalo. Ako je možné, že si predstavujú fiktívnu udalosť a po čase ju považujú na skutočnosť? Vraj je za tým obrovské množstvo informácií, ktoré musí človek denne spracovať. A najnovšie aj poobedné zdriemnutie k tomu prispieva..

Kde je problém?

Hoci krátky spánok spôsobí, že sa môžete sústrediť na všetky spomienky, na druhej strane môže rozmazať zážitky uložené na pravej strane mozgu, ktorá je zodpovedná za predstavivosť a kreativitu.

"Štúdia je skvelou ukážkou výhod denného zdriemnutia z hľadiska konsolidácie. Zdôrazňuje však, že typ informácií, ktoré zhromažďujeme, môže prejsť zmenou od presnej reprezentácie až po abstraktnejšiu formu. Toto je skvelý mechanizmus pre celkovú pamäť, ale štúdia dokazuje, že to nie je práve najlepšie," povedal spoluautor John Shaw, PhD študent psychologického oddelenia.

O pravej strane mozgu je známe to, že obsahuje viac falošných spomienok ako ľavá strana, bez ohľadu na spánok. Existuje veľa teórií o tom, prečo to tak je, ale Shaw verí, že to má niečo spoločné so spôsobom, akým pravá strana mozgu zhromažďuje informácie.

"Hemisféry sú rozdielne. Ľavá strana mozgu má "úzku" jazykovú sieť, kde sa vám zobrazí slovo (napr. noha), ktoré môže spúšťať asociácie s inými úzko súvisiacimi slovami (napr. členok, ponožka). V správnej jazykovej sieti môžu byť tieto asociácie širšie, takže pre to isté slovo existujú iné asociácie, o ktorých nemusíte hneď premýšľať (napr. loptový futbal, atď.)," vysvetľuje Shaw.

Takže pravá hemisféra mení slová do podoby, ktorá je viac založená na podstate a výsledkom sú chyby v prijímaní informácií, keď sme si istí, že si pamätáme niečo, čo sme vlastne nikdy nevideli. Avšak doteraz nebolo jasné, ako spánok ovplyvňuje toto objasnenie informácií - či má vplyv na spomienky na obidvoch stranách mozgu, alebo ťažšie na pravej strane.

Pamäť rozmazáva informácie

Táto štúdia, ako hovorí Shaw, ukazuje, že pravá strana mozgu je najviac ovplyvnená dennou siestou, a preto má taký silný vplyv na falošné spomienky, ako aj na rozostrenie skutočných spomienok.

"V každodennom živote, v ktorom môžeme používať obidve hemisféry, tak získame slovo spolu s podstatou toho slova. Videli sme však, že pravá hemisféra podporuje predovšetkým podstatu informácie po spánku," vysvetľuje.

Jednoducho povedané, podľa profesora Monaghana sa ukázalo, ako pamäť rozmazáva informácie, pretože sa naše mozgy pokúšajú prehodnotiť relevantné a irelevantné informácie.

"Naša pamäť je plná rôznych informácií, preto skôr ukladáme podstatu informácií než konkrétne informácie," povedal Daily Mail Online.

Fotogaléria

2018-06-10 15:30:00  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: Janka

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia