Alkoholom zapíjame smútok, úspechy, ale aj obyčajnú nudu. Opojenie však nemusí skončiť len bolehlavom. Vedci varujú, že pachuť, ktorú cítime po nadmernom príjme alkoholu, je prejavom narušenej bakteriálnej rovnováhy v ústach.
Vedci v poslednom období spájajú časté pitie alkoholu najmä so zvýšeným rizikom vzniku niektorých druhov rakoviny. Najnovšie zistenia zverejnené v odbornom magazíne Microbiome poukazujú aj na schopnosť alkoholu spôsobiť v ústach bakteriálny rozvrat – ten sa prejavuje napríklad v podobe nepríjemného dychu. Tento stav môže byť podľa vedcov príčinou zvýšeného rizika ochorení ďasien (paradontóza), dutín, ale aj karcinómu v oblasti hlavy, tráviaceho ústrojenstva a problémov so srdcom.
Čítajte viac: Alkohol je horší ako časovaná bomba: Z tohto zistenia vás zamrazí až v kostiach
Rovnako ako fajčenie, vedie aj nadmerné pitie alkoholu k disharmónii mikróbov žijúcich v ústach – práve tieto zmeny však podnecujú vznik chronických ochorení, ktoré výskumníci dávajú do súvislosti s premnožením škodlivých baktérií. Alkohol totiž v ústach zabíja práve tie dobré, ochranné baktérie, ktoré zároveň pomáhajú tráviť potravu.
Čoraz viac štúdií dokazuje, že aj mierne pitie má zdravotné riziká – je spájané s rizikom predčasnej smrti, rozvojom kardiovaskulárnych ochorení, ale aj prejavov demencie. Odborníci tvrdia, že by sme denne nemali skonzumovať viac ako deci vína či malé pivo, v opačnom prípade ohrozujeme vlastné zdravie v podobe poškodenia kmeňových buniek.
