Najnovší výskum ukázal, že hoci cystitída, alebo zápal močových ciest, je pomerne častým ochorením, ktoré trápi najmä ženy, väčšina sa snaží problém riešiť najskôr sama namiesto toho, aby sa zverila do rúk odborníka. Navyše takmer 80 percent opýtaných nerobí žiadne preventívne kroky, aby sa zápalu vyhli alebo aby sa neobjavil opätovne!
Z prieskumu medzi Slovenkami vo veku 18 až 60 rokov vyšlo, že ak majú podozrenie na zápal močových ciest a pociťujú príznaky v podobe pálenia, štípania a bolesti, až 59,5 percenta sa snaží problém vyriešiť najskôr samoliečbou. Ďalších 29,3 percenta z 500 opýtaných žien si kúpi v lekárni voľne dostupné preparáty, ktoré odporúča lekárnik alebo sú známe z reklamy. Iba 11,2 percenta postupuje podľa rád odborníkov a navštívi lekára, ktorý následne predpíše vhodnú liečbu.
Čítajte tiež: Detoxikácia bez odriekania a hladu: Deväť bylín, ktoré naštartujú telo i dušu
Pri zbytočnom čakaní sa zápal môže rozšíriť aj do obličiek a spôsobiť ďalšie nepríjemné komplikácie či predĺžiť čas liečby. Ak sa totiž ochorenie podcení, môže sa dokonca stať chronickým a neustále sa opakovať. Hrozí i poškodenie obličiek a pomôcť už nemusia ani antibiotiká.
Väčšinou zamierime k všeobecnému lekárovi
Prevažná časť opýtaných zamieri pri ťažkostiach k všeobecnému lekárovi. Celkovo je voľbou pre 55,4 percenta žien. Urológa zvolí 26,9 percenta a zvyšných 17,1 percenta sa nechá vyšetriť u svojho gynekológa. Vo väčšine prípadov lekár určí diagnózu pomocou vyšetrenia moču. Keďže najmä u žien je riziko znehodnotenia vzorky moču baktériami, ktoré môžu pochádzať z okolia pošvy alebo konečníka, v niektorých prípadoch zvolí lekár ako vhodnejšiu formu zavedenie cievky priamo do močového mechúra.
Základné vyšetrenie sa môže podľa potreby doplniť aj ultra zvukom močového ústrojenstva. Následne lekár predpíše vhodnú liečbu. V prípade bakteriálneho zápalu sú to zvyčajne antibiotiká.
Prevencia nám nič nehovorí
Cystitída podľa štatistík postihne 40 až 50 percent žien minimálne raz za život. Riziko vzniku sa zvyšuje, ak žena zápal močových ciest v minulosti už prekonala alebo nebol dostatočne či správne preliečený. Až 76,8 percenta žien z prieskumu však na predchádzanie vzniku cystitídy neužíva žiadne lieky či výživové doplnky. Kladne odpovedalo len 23,2 percenta zástupkýň nežného pohlavia. Pritom práve doplnky stravy môžu byť významným pomocníkom v boji proti premnoženiu baktérií, ktoré sú za zápal zodpovedné.
„Najnovšie štúdie o výživovom doplnku na báze kombinovanej fytoterapie s patentovanou kombináciou extraktov z berberínu, betulínu, arbutínu, Forskolínu a D-manózy potvrdili účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest,“ hovorí urológ MUDr. Igor Bartl.
Prípravok má duálne dávkovanie, a tak chráni močové cesty počas dňa i noci.
Len výživové doplnky samy osebe však nestačia. Dôležité je taktiež dbať na pravidelný pitný režim, vďaka ktorému sa baktérie vyplavujú z tela von. Alfou a omegou by malo byť dodržiavanie osobnej hygieny, zdravého životného štýlu a absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára.
