Mnohí sa o nich boja hovoriť: Rozpoznajte mýty a fakty o močových cestách!
Zdroj: thinkstock.com
Zápal močových ciest, odborne nazývaný cystitída, je zrejme nočnou morou každého človeka. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne ochorenie u dospelých. Nevyhýba sa mužom ani ženám, hoci častejšie postihuje práve nežné pohlavie. Pri močení dokáže spôsobiť poriadne bolesti.
O príčinách vzniku zápalu a jeho liečbe koluje množstvo mýtov. Ako ich rozoznať od faktov?
Mýtus: Zápal močových ciest postihuje iba ženy
Nie je pravda, že cystitída postihuje iba ženy. Pravda však je, že sú zápalmi ohrozené viac ako muži, pretože majú kratšiu močovú rúru umiestnenú bližšie ku konečníku, čo spôsobuje ľahší vstup baktérií do močovej trubice. Celkovo choroba podľa štatistík postihne 40 až 50 percent žien minimálne raz za život.
Čítajte tiež: Čím viac, tým horšie: Lekári upozorňujú na zaužívaný mýtus o pitnom režime!
Riziko vzniku zvyšuje fakt, ak už žena cystitídu prekonala a nebola dostatočne preliečená. K rizikovej skupine patria i mladé ženy s novým sexuálnym partnerom či ženy, ktorých mamy už tento zápal v minulosti prekonali. Zápal trápi okrem mladých aj staršie ročníky dám. Dôvodom sú stenčujúce sa steny mechúra, močovej rúry a sliznice vagíny. A hoci u mužov sa infekcia prejavuje zriedkavejšie, tiež na tom nie sú príliš ružovo. Zápal u nich väčšinou prebieha komplikovanejšie ako u žien.
Mýtus: Cystitída vzniká prechladnutím
K podráždeniu močových ciest dochádza napríklad pri intímnych chvíľkach s partnerom. Pri pohlavnom styku majú mikróby možnosť ľahšie preniknúť do močového mechúra. Riziko zápalu ešte zvyšujú spermicídne gély proti počatiu, ktoré dráždia sliznicu. Riziko je vyššie, ak sa posteľné radovánky nekonali už dlhší čas a zrazu je ich nadmiera. Preto je dôležité ísť sa po sexe vymočiť, aby sme zabránili vzniku baktérií. Samozrejmosťou by mala byť sprcha pred aj po pohlavnom styku. Ako sa však hovorí, všetkého veľa škodí, a preto pozor na extrémne prehnanú hygienu.
„Niektoré úzkostlivé ženy sa snažia až prehnanými hygienickými opatreniami zvýšiť svoju čistotu, a tak zotrú z povrchu svojho genitálu ochranný film telu prospešných mikroorganizmov vrátane baktérií. Narušia tak rovnovážny stav obranných mechanizmov povrchových epitelov močových ciest,” upozorňuje urológ MUDr. Igor Bartl.
Okrem toho môžu byť spúšťačmi močové kamene, oslabená imunita, rôzne chronické ochorenia, či dokonca aj cukrovka. Rizikom je v podstate každá infekcia, ktorá môže byť dôvodom premnoženia baktérií zodpovedných za zápal močových ciest.
Mýtus: Brusnice majú protizápalové účinky pri liečbe cystitídy
Ide o jeden z najväčších mýtov pri liečbe cystitídy vôbec. Nesporným faktom je, že brusnice pomáhajú vyplavovať baktérie z tela von, no ich protizápalové účinky, ktorými sa tak preslávili, nikdy neboli vedecky dokázané. Základom je lekárom naordinovaná liečba a brusnice môžu byť iba vhodným doplnkom podporných liečebných opatrení. Sústrediť by sme sa však mali predovšetkým na dostatočný prísun tekutín, aby sa baktérie vyplavovali z tela von, dobrú intímnu hygienu, bavlnenú spodnú bielizeň a teplé oblečenie, najmä počas chladnejších dní.
Ak chceme predchádzať vzniku opakovaných zápalov, ktorých počet neustále narastá, okrem vyššie spomínaných opatrení by sme mali obranyschopnosť organizmu podporiť aj prostredníctvom výživových doplnkov. V súčasnosti je na trhu bohatý výber, z ktorého si ten ideálny nájde pre seba určite každý. Je potrebné vybrať si taký, ktorý bráni opakovaniu zápalov a chráni telo počas 24 hodín.
„Ide o kombináciu extraktov z byliniek v podobe berberínu, arbutínu, betulínu, forskolínu a D-manózy v duálnom dávkovaní ráno a večer. Najnovšie štúdie tohto výživového doplnku na báze kombinovanej fytoterapie potvrdili jeho účinnosť pri liečbe aj prevencii recidivujúcich infektov dolných močových ciest,” potvrdzuje urológ.
Mýtus: Keď bolesť prestane, môžem vysadiť antibiotiká
V prípade bolesti pri močení netreba návštevu lekára v žiadnom prípade odkladať. Neliečený zápal horných alebo dolných močových ciest môže v niektorých prípadoch vyústiť až do zlyhania obličiek, nehovoriac o obrovských bolestiach, ktoré ho sprevádzajú, a prípadnej vysokej teplote, ktorá dokáže organizmus poriadne vybičovať.
Lekár na liečbu podľa závažnosti stavu väčšinou predpisuje antibiotiká. Často robíme chybu, ak ich nedoberieme podľa inštrukcií lekára a vysadíme ich príliš skoro, pretože už nepociťujeme žiadne príznaky choroby. V takom prípade si však koledujeme o opätovný návrat zápalu. Baktérie si totiž proti liekom vytvoria rezistenciu a môžeme si „zarobiť“ na vznik opakujúcej sa, teda takzvanej rekurentnej cystitídy.
„Následok môže byť chronický zápal s jeho dôsledkami, oslabenie organizmu po opakovanej antibiotickej liečbe, zníženie zdravia a kvality života i problémy v sexuálnom živote,” upozorňuje doktor Bartl.
