Správnym cvičením môžete vyčerpanému a poškodenému srdcu vrátiť vitalitu! Má to len jeden háčik – musíte začať skôr, než bude neskoro. Vedci odhalili kľúčový vek, po ktorom už stratený čas nedoženiete.
Cvičenie a pohyb majú zázračnú silu. Dokážu postaviť unavené a starnúce srdce na nohy a predchádzať jeho zlyhaniu. Podľa kardiológov však nesmiete prepásť obdobie, keď je ešte srdce dostatočne plastické, tvrdia odborníci z UT Southwestern and Texas Health Resources v USA, ktorí podrobnosti o výskume publikovali v magazíne Circulation.
Čítajte viac: Nezáleží, či každý deň cvičíte: Ak máte tento zvyk, privolávate na seba pohromu
Ak ste nikdy neboli vyznávačom pravidelnej fyzickej aktivity, je načase, aby ste sa spamätali ešte pred dosiahnutím 65. roku života. Po tomto veku už prínosy cvičenia nie sú také výrazné. Cvičiť by ste mali päťkrát týždenne. Ako zistili vedci v predchádzajúcej štúdii, cvičiť dva až trikrát týždenne, ako sa pôvodne odporúčalo, nestačí. Podľa doktora Benjamina Levina, vedúceho autora štúdie, by malo byť cvičenie železným zvykom po celý ľudský život, podobne ako čistenie zubov alebo sprchovanie. Malo by sa stať neoddeliteľnou súčasťou nášho dňa.
Aktivita musí byť pestrá
Výskum bol realizovaný na ľuďoch vo veku od 45 do 64 rokov, ktorí cvičili štyri až päťkrát týždenne 30 minút každý deň. Jedenkrát do týždňa by mal každý z nás polhodinu venovať tréningu s vysokou intenzitou, pri ktorom srdce štyri minúty vyťažujeme na maximum, a potom mu doprajeme 3-minútový oddych. Tieto intervaly opakujeme. Raz až dvakrát týždenne by sme mali venovať čas cvičeniu strednej intenzity, teda takému, pri ktorom sa zapotíme, ale dokážeme hovoriť. Raz alebo dvakrát týždenne je potrebné vykonávať silový tréning s využitím závaží, resp. návšteva posilňovne, prípadne cvičenie s vlastnou hmotnosťou. Jeden deň v týždni môžeme hodinu zasvätiť miernej pohybovej aktivite, akou je napríklad turistika, cyklistika, tanec alebo tenis.
Výsledky dlhodobej štúdie sú sľubné. Po dvoch rokoch cvičenia mali účastníci o 18 percent lepšiu aeróbnu kapacitu pľúc a kondícia ich srdca sa zvýšila o 25 percent. Ich srdce bolo pružnejšie a silnejšie. Ľavá srdcová komora pumpujúca okysličenú krv do obehu, ktorá býva pri sedavom spôsobe života časom stuhnutejšia, nadobudla cvičením novú elasticitu, čo zároveň znížilo riziko infarktu u fyzicky aktívnych osôb.
