Slováci robia pri užívaní antibiotík veľkú chybu: Mýtus, ktorý nás pripravuje o imunitu

16.11.2017

Viete, prečo antibiotiká pri chrípke nezaberajú? Z prieskumov vyplýva, že až 45 percent Slovákov nevie, že antibiotiká nedokážu liečiť vírusové ochorenia. Mýty, neznalosť a nízka úroveň prevencie robia zo Slovenska jednu z krajín, ktoré sú najviac ohrozené antibiotickou rezistenciou, upozorňujú experti.

 

Antibiotická rezistencia patrí k najväčším globálnym hrozbám. Infekcie sa stávajú silnejšími a antibiotiká sú proti nim čoraz bezbrannejšie. Odolné bakteriálne kmene pribúdajú, ale väčšina antibiotík na trhu má už niekoľko rokov. Lieky strácajú účinky, čo je do veľkej miery spôsobené ich nadmerným užívaním. Ak sa baktérie stanú úplne odolnými voči antibiotikám, bežné infekcie už nemusia byť liečiteľné. „Očakáva sa, že v roku 2050 zomrie v dôsledku antibiotickej rezistencie 11 miliónov ľudí . To je viac, než v tom istom roku zomrie na onkologické ochorenia,“ varuje profesor Pavol Jarčuška, predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku (UKALAP).

Čítajte viac: Pavla (36) zachránila intuícia, o rakovine netušil: Lekár ma pol roka liečil antibiotikami

„Každý z nás má v tele 1,5 kilogramu baktérií, 10-krát viac bakteriálnych buniek ako buniek ľudského tela.  Máme v sebe 100-krát viac génov baktérií ako génov ľudského tela,“ približuje Jarčuška a zdôrazňuje, že to môžu byť práve multirezistentné baktérie, ktoré sa stanú najväčším nepriateľom ľudstva. Na to, aby sme baktérie oslabili, však potrebujeme osvetu na celoplošnej aj individuálnej úrovni. Epidemiologické vzdelávanie by sa malo týkať ako lekárov, tak i laickej verejnosti.

Nemocnice - živná pôda pre šírenie baktérií

Ako na tlačovej konferencii občianskeho združenia Slovenský pacient uviedol docent Jozef Šuvada, odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na Ministerstve zdravotníctva SR, až okolo 45 percent Slovákov si mylne myslí, že vírusové ochorenia sa dajú liečiť pomocou antibiotík. Takisto veria, že antibiotickú liečbu môžu kedykoľvek prerušiť.

Okrem zbytočného užívania antibiotík robí  lekárom vrásky aj slabá úroveň prevencie šírenia nozokomiálnych nákaz, teda tých, ktorými sa človek môže nakaziť v nemocnici. Zo štatistík vyplýva, že v slovenských nemocniciach chýbajú jednolôžkové izby na izoláciu pacientov nakazených multirezistentnými baktériami. Súčasne sa v nemocniciach spotrebuje rekordne málo nádob s alkoholovým roztokom na umývanie rúk, upozornila Jaroslava Brňová, prodekanka Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Na dôležitosť hygieny rúk upozornil aj predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. „V porovnaní s Európou sme určite pozadu najmä v spotrebe dezinfekčného alkoholu na 1000 lôžok. Slovensko je v červených negatívnych číslach. Znamená to, že zdravotnícki pracovníci si málo dezinfikujú ruky a v oblasti prenosu infekcií zlyhávame. Pomerne dobre sme na tom vo vzdelávaní. Za posledné tri-štyri roky významne vzrástli vedomosti Slovákov o rezistencii voči antibiotikám. Vo všetkých aspektoch, ktoré boli kontrolované, sa zlepšujeme,“ zhodnotil Herda.

Zo štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyplýva, že každý desiaty pacient sa nakazí infekciou spojenou so zdravotnou starostlivosťou (ISSZ), ktorá najmenej dvojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť úmrtia, pretože mnohé z týchto infekcií sú rezistentné voči antibiotikám. Podľa (WHO) sa môže  na mieste chirurgického zákroku vyskytovať viac ako 50 percent infekcií odolných voči antibiotikám.

Štyri rady pre pacientov s antibiotikami

  • Užívajte len tie antibiotiká, ktoré vám predpísal lekár.
  • Vždy doužívajte celú dávku liečiva, a to aj vtedy, keď sa cítite lepšie.
  • Nikdy nepoužívajte nespotrebované antibiotiká. Vráťte ich do lekárne.
  • Nikdy sa s druhými ľuďmi nedeľte o antibiotiká.

Ako antibiotiká (ne)účinkujú?

  • Antibiotikami nemožno liečiť všetky infekcie; pri vírusových ochoreniach, ako sú chrípky a prechladnutia, sú neúčinné.
  • Väčšina (až 80 percent) infekcií dýchacieho traktu je vírusového pôvodu a liečba antibiotikami neprináša chorému žiadny úžitok.
  • Pri predpisovaní antibiotík pomáha aj CRP vyšetrenie, ktoré detekuje hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP). Jeho hodnoty v tele stúpajú, keď je prítomný zápal. Ak je zistená hodnota nižšianež 40 mg/l, antibiotiká zvyčajne nie je nutné predpisovať.
  • Účinky antibiotík sa v priemere prejavujú až po 24 – 48 hodinách od začiatku ich užívania. Ozdravný efekt neprichádza okamžite a pri liečbe sa preto odporúča byť trpezlivý.

Podľa odborníkov môže dôsledná hygiena rúk znížiť riziko prenosu infekcie až o 60 percent. Umývaniu rúk by ste preto mali venovať zvýšenú pozornosť. Riziko šírenia chorôb znižujú aj preventívne očkovania a konzumácia potravín bez obsahu antibiotík. V zásade platí, že by ste na lekára nikdy nemali tlačiť, aby vám predpísal antibiotiká. Keď ste chorý, zostaňte doma a liečte sa. Obmedzenie kontaktu s ostatnými je takisto dôležitým krokom k eliminácii šírenia nebezpečných nákaz.

 

Fotogaléria


Tagy:
nemocnica imunita infekcia rezistentné baktérie

16.11.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: TASR, zh, tlačové materiály

Ďalšie články

Diskusia