Jedovaté plesne napádajú aj nové domy: Rad desivých chorôb završuje rakovina

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
2017-09-19 06:00:00

Plesne na stenách bytov nie sú len nepekné, ale hlavne nezdravé. Riziko predstavujú najmä pre alergikov a deti, u ktorých môžu vyvolávať dýchacie a iné problémy. V určitých prípadoch môžu byť aj spúšťačom rakoviny.

 

Plesne sú súčasťou nášho životného prostredia, informuje na svojej stránke Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). Pre ľudské oko sú viditeľné až pri premnožení a prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na stenách tvoria zhluky tmavo sfarbených škvŕn.

Čítajte viac: Úžasný trik, ako sa zbaviť toxínov: Dostane vás svojimi ohromnými účinkami!

Nebezpečenstvo plesne predstavujú najmä preto, lebo sú zdrojom toxických látok (mykotoxínov). Tie produkuje 70 až 80 percent plesní. Zdraviu škodlivé sú rozmnožovacie výtrusy plesní, spóry, ktoré sú tiež známymi alergénmi. „Plesne vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k častým ochoreniam kože (ekzémy, plesne, psoriáza). Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu. Spolupodieľajú sa tiež na skutočnosti, že 10 až 30 percent detskej populácie je postihnutej alergickými ochoreniami dýchacích ciest,“ upozorňuje ÚVZ SR.

Všeobecnými reakciami ľudského organizmu na výskyt plesní v budovách sú bolesti hlavy, únava, nutkanie na vracanie a zvýšená teplota. Takmer polovica obyvateľov budov s plesňami sa sťažuje na opuchnutie očí, pískanie na hrudníku pri dýchaní či lapanie po vzduchu. Pre mnohé zo symptómov je typické, že miznú, keď osoba nie je vystavená pôsobeniu plesní.

Riziko celoživotných následkov

Častou komplikáciou sú tiež opakované infekcie dýchacích ciest ako chrípka, bronchitída, infekcie stredného ucha. Plesne totiž „zvyšujú individuálnu vnímavosť na infekcie“. Celoživotným následkom plesňovej expozície môže byť tzv. alergická alveolitída, pri ktorej dochádza k redukovanej aktivite pľúcnych alveol (oblasť, v ktorej dochádza k výmene plynov). Ďalšími problémami môžu byť hnačky, ale aj rast zhubných nádorov – ten vyvolávajú aflatoxíny plesní rodu Aspergillus species.

 „Negatívny vplyv na človeka závisí nielen od koncentrácie spór vo vnútornom ovzduší, ale aj od dispozície jedincov k ochoreniu. Medzi najviac ohrozené skupiny jedincov patria ľudia s oslabeným imunitným systémom, alergici a deti,“ upozorňuje ÚVZ SR.

Príčiny rastu plesní

Rast plesní v bytoch a domoch podporuje niekoľko faktorov: teplota vzduchu v rozpätí od 20 do 35 stupňov Celzia, vlhkosť a prítomnosť materiálov, z ktorých plesne rastú (papier, drevo, koža, bavlna). Ako ďalej vysvetľuje ÚVZ SR, príčinou vzniku plesní sú najmä priepustné fasády panelov, nesprávna tepelná izolácia budov, zlé vetranie a problematická strecha. Predstava, že plesne sa môžu objaviť len v starých budovách, je mylná.

Najrizikovejšími miestnosťami sú kuchyňa a kúpeľňa, kde sa koncentruje najviac vlhkosti na povrchu interiéru. Prevenciou je pravidelné vetranie, najmä vytváranie dočasného prievanu, ktorý umožní dobré prevetranie priestoru. Doma by sme mali v ideálnom prípade vyvetrať niekoľkokrát denne, najmä po každom varení a sprchovaní. V čase vykurovacieho obdobia by rozdiel medzi nočnými a dennými teplotami nemal presiahnuť viac ako päť stupňov Celzia, aby sa para nekondenzovala na vychladených miestach a nevyhriatych priestoroch.

Fotogaléria


Tagy:
plesne alergia rakovina astma

2017-09-19 06:00:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia