Neuveriteľný dopad nedostatku spánku: Požieranie mozgu a spustenie nebezpečnej choroby!

Nedostatok spánku má ničivý vplyv na zdravie človeka.
Zdroj: thinkstock.com
2017-06-05 06:00:00

Výskumníci zistili, že nedostatok spánku môže mať katastrofálne následky na zdravie človeka. Podľa nich totiž spánkový deficit môže spôsobiť, že sa mozog začne sám požierať a tým spustiť Alzheimerovú chorobu a iné neurologické ochorenia.

Nadmerná činnosť buniek

Spánok je dôležitejší ako sme si mysleli, je to ten najlepší reset pre mozog, keďže mozgové bunky potrebujú regeneráciu a obnovu. Vedci tvrdia, že dlhodobá spánková deprivácia povzbudzuje mozgové bunky v nadmernej činnosti. To je síce na krátku dobu pre mozog prospešné, pretože sa zbavuje opotrebovaných neurónov a škodlivých látok a obnovujú sa signálne cesty. No z dlhodobého hľadiska to podľa výskumníkov môže spôsobiť, že mozog začne akoby požierať sám seba, keďže mozgové bunky začnú nadmerne ničiť aj tie vyčerpané. Tvrdia to talianski vedci, ktorí myši vystavili dlhodobému nedostatku spánku.

Tím vedcom pod vedením Michele Bellesiho porovnával mozgy myší, ktoré boli rozdelené do štyroch skupín. Prvá mala dostatok spánku šesť až osem hodín, druhá skupina bola vystavená pravidelnému budeniu. Myši v tretej skupine boli donútené bdieť o osem hodín dlhšie ako ostatné, a tie v štvrtej to mali najťažšie, pretože museli bdieť päť dní.

Výskum bol zameraný na gliálne bunky, tie spolu s nervovými bunkami tvoria nervové tkanivo a často sa nazývajú lepidlom nervového systému. Ich úlohou je vyživovať, regenerovať a ochraňovať funkcie mozgu. Stávajú sa aktívnejšími, keď je telo vyčerpané od nedostatku spánku. Funkciu mikrogliálnych buniek je vyčistenie starých a opotrebovaných buniek. Druhým typom gliálnych buniek sú takzvané astrocyty, ktorých úlohou je prerušovanie synapsií, teda spojení medzi nervovými bunkami v mozgu.


Odborníčka na výživu vyšla s pravdou von: Cvičenie môže zastaviť spaľovanie tukov!


Zistili sme, že časti synapsií boli kvôli nedostatku spánku doslova zjedené astrocytmi,“ hovorí Bellesi. Vyskumníci sú presvedčení, že z istého hľadiska je to dobré, pretože astrocyty sa zamerajú na opravenie najmä väčších synapsií, ktoré sú staršie a intenzívnejšie využívané. „Sú ako kusy starého nábytku, ktoré potrebujú viac pozornosti, starostlivosti a čistenia,“ myslí si Bellesi.

Riziko Alzheimerovej choroby?

Vedcov však zarazila zvýšená činnosť mikrogliómov. Pri nadmernej aktivite sa totiž spájajú s celým radom mozgových porúch.

Dlhodobú aktivitu mikrogliómov pozorujeme pri Alzheimerovej chorobe a iných neurodegeneratívnych ochoreniach,“ hovorí Bellesi.

Ako dodal, vedci zatiaľ nevedia, či návrat k normálnemu spánkovému režimu dokáže aspoň časť napáchaných škôd odstrániť, preto sa tejto tému budú venovať ďalej.

Posledné štatistiky sú viac než alarmujúce, počet úmrtí ľudí trpiacich Alzheimerovým ochorením vzrástol od roku 1999 o neuveriteľných 50 percent a chronická nespavosť patrí k najčastejším zdravotným problémom populácie.

Čítajte tiež: Plán na celý deň, ako sa postupne zbaviť túžby na sladké: Konečne ju účinne porazíte!

2017-06-05 06:00:00  |  Text: pp   |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: sciencealert.com

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia