Čoho sú schopné obľúbené jesenné plody? Toto ste o šípkach ani len netušili!

12.10.2015

Jeseň do našich domácností neprináša iba plody tekvíc, gaštanov či iných plodov, je to aj čas zbierania azda najznámejších červených bobúľ – šípok. Blahodárny vplyv na náš organizmus majú či už v podobe čaju alebo zaváraniny. V čom sú také výnimočné?

Rastú takmer všade. Popri cestách, doma na záhrade. Kto vie, ako ich zbierať a pripraviť, je na jesenné či zimné nádchy a chrípky vyzbrojený dostatkom vitamínu C. Šípky ho totiž obsahujú viac ako citrón!

O ich výnimočných vlastnostiach vedeli už starovekí liečitelia. Spoliehali sa na prírodu - mocnú čarodejnicu.  V ľudovom liečiteľstve sa používali kvety, korene, ale aj plody. Získavala sa z nich silica či ružový olej, ktorý neslúžil iba ako esencia do vonných kúpeľov.

Dnes sú skôr využívané a najviac zbierané plody – šípky. Obsahujú nielen vitamín C, ale aj vitamíny B1, B2, vitamín P, ktorý svojou silou kooperuje s vitamínom C a navzájom odovzdávajú telu to najlepšie. Plody šípovej ruže sú bohaté na pektíny, triesloviny, organické kyseliny a silice.

Kedy si dopriať šípkový čaj bez komplikácií?

Vitamín K prospieva nášmu organizmu najmä vtedy, ak nás trápia problémy s krvou. Tento vitamín udržuje normálnu zrážanlivosť krvi. Vitamín C zase znižuje lámavosť kapilár.

Šípky majú močopudný a sťahujúci účinok, pomáhajú znižovať hladinu zlého cholesterolu, dopriať si ich môžeme aj pri rekonvalescencii, kedy potrebujeme nadobudnúť silu v priebehu niekoľkých dní.

Poďakujú sa nám aj zuby – šípky totiž pomáhajú pri paradentóze a tiež sú skvelým doplnkovým a prírodným liečivom pri ochorení ďasien.

Pomocník pri chrípke

Sychravé jesenné počasie prináša oveľa viac ochorení, než na aké sme v lete zvyknutí. Šípky nie sú náhodou jesennými plodmi. Svojimi vitamínovými účinkami pomáhajú našej imunite, zvyšujú odolnosť organizmu voči rôznym infekciám.

V čom je problém?

Šípková sezóna nie je len o čaji z čerstvých plodov. Je aj o sušení či varení lekváru či domáceho vína.

Ako šípky vlastne sušiť? Proces prirodzeného sušenia je zdĺhavý, môže trvať niekoľko dní a nemusí sa podariť. Preto sa stále viac preferuje sušenie v kupovaných sušičkách. Odporúčaná teplota je medzi 60 – 80 stupňov, urýchliť sa to dá rozpolením či stlačením plodu. Tu nastáva problém – tieto teploty musíte dodržať, pretože inak by sa plody mohli spáliť a nadobro znehodnotiť.

A čo teplota? Čím dlhšie budete šípky sušiť, tým viac sa z nich bude vitamín C vytrácať. Ak zase budete šípky sušiť pomaly, vitamín sa z nich bude vytrácať rovnako rýchlo, ako pri rýchlom sušení. Treba dodržiavať návod na sušenie, aby ste sa zbytočne neochudobnili o prospešné látky.

Keďže proces sušenia je náročný, mnohí si myslia, že čím viac šípok nasuším, tým lepšie to bude. Aj to je omyl. Čím dlhšie totiž šípky budete skladovať, tým rýchlejšie sa ich účinky minú a nebudú už tak pre zdravie prospešné. Údajne za rok skladovania stratí šípka polovicu hodnoty vitamínu C, ktoré mala na začiatku

Pozor na vedľajšie účinky 

Ani so šípkami by sme to nemali preháňať. Všetkého veľa škodí a týmto heslom by sme sa mali riadiť pri každej superpotravine. Počítajte s nevoľnosťou, hnačkou, zápchou, pálením záhy, žalúdočnými kŕčmi, bolesťami hlavy či neschopnosťou zaspať. U niektorých citlivejších ľudí to môže spôsobiť alergickú reakciu, najmä, ak používate šípkový olej. 

Čítajte tiež: Domáca masť od bolesti kĺbov: Neuveriteľné, ale úľavu pocítite už po prvom použití!

12.10.2015  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: red, webmd.com

Ďalšie články

Diskusia