Najprv výsmech, potom Nobelova cena: Vedci objavili GPS vo vnútri ľudí!
Zdroj: profimedia.sk
Prvá tohtoročná Nobelova cena má svojich víťazov! Významné ocenenie za fyziológiu alebo medicínu si odniesli traja vedci - John O'Keefe z Veľkej Británie a manželský pár May-Britt a Edvard Moserovci z Nórska. Objavili náš vnútorný GPS systém.
Ako vieme, kde sa nachádzame? Ako môžeme nájsť cestu z jedného miesta na druhé? Ako vieme, ktorým smerom sa máme vydať? Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny objavili polohovací systém, tzv. „vnútorné GPS“ v mozgu, vďaka ktorému sa orientujeme sami v priestore.
„Bunky miesta“
Ak by ste dali potkana do bludiska, kde už bol, bude vedieť, ktorým smerom sa má pohnúť, aby sa dostal k odmene. Keďže má s priestorom už skúsenosti, dokonca vie aj to, kde sa nachádza on sám.
V roku 1971 profesor kognitívnych vied John O'Keefe objavil prvú zložku tohto polohovacieho systému. Pri skúmaní mozgu potkanov prišiel na to, že určitý typ nervových buniek v oblasti mozgu, zvanej hipokampus, sa vždy aktivoval vtedy, keď bol potkan na rovnakom mieste v tom istom priestore. Iné nervové bunky boli aktivované, keď sa nachádzal v iných priestoroch. O'Keefe prišiel k záveru, že tieto "bunky miesta" vytvárajú vnútornú kognitívnu mapu priestoru v mozgoch potkanov. Tak John O'Keefe našiel bunky, ktoré v mozgu kódujú informácie o polohe jedinca.
Vnútorný GPS systém v mozgu
O viac ako tri desiatky rokov neskôr, konkrétne v roku 2005, manželský pár – vedúca Centra pre neurálne výpočty May-Britt a riaditeľ Kavliho inštitútu pre systémové neurovedy v Trondheime Edvard Moser, objavili ďalšiu kľúčovú súčasť polohovacieho systému mozgu. Identifikovali iný typ nervových buniek – tzv. mriežkové bunky, ktoré generujú súradnicový systém a umožňujú presné polohovanie a hľadanie ciest. Pri skúmaní potkanov, ako sa pohybujú v miestnosti si všimli, že sa „rozsvietia“ mozgové bunky nielen v hipokampe, ale aj v priľahlej časti mozgu v oblasti spánkového laloka. Spolu vytvárali akúsi mriežku, resp. mriežkové bunky, ktoré uľahčovali navigáciu v priestore. Tieto bunky sú úzko prepojené s bunkami v hipokampe a dokopy vytvárajú vnútorný GPS systém v mozgu.
Po výsmechu cena
Zaujímavosťou je, že sa spočiatku vedcovi Johnovi O'Keefe ostatní vysmievali. Ako povedal profesor fyziológie na Oxfordskej univerzite John Stein pre britský Guardian, mnohí si mysleli, že vedec podcenil schopnosť potkanov cítiť pachy.
Objasňuje Alzheimerovu chorobu
Podobne ako v prípade potkanov to funguje aj v ľudských mozgoch. Tak by sa dalo vysvetliť, prečo sú napr. ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou dezorientovaní v čase a priestore. Strácajú schopnosť orientovať sa v priestore a môžu sa stratiť dokonca na vlastnej ulici. V priebehu choroby totiž dochádza k odumieraniu neurónov predovšetkým v oblasti mozgu – v hipokampe.
Objav polohovacieho systému v mozgu predstavuje posun v chápaní toho, ako súbory špecializovaných buniek spolupracujú na vykonávaní vyšších kognitívnych funkcií. Otvoril nové cesty k pochopeniu ďalších kognitívnych procesov, ako je pamäť, myslenie a plánovanie.
