Krutá pravda, ktorá zabolí: Už nikdy nebudeme zdraví
Zdroj: sxc.hu
Žijeme v dobe jedovej. Ľudia vyrobili a stále vyrábajú nesmierne množstvo nových chemických látok, ktoré sa objavujú ako nové materiály a nové produkty v potravinách a nápojoch alebo dokonca ako lieky a potravinové doplnky. Tieto látky predstavujú veľké riziká pre ľudské zdravie v životnom prostredí. Zachytávajú sa na našich vlasoch, odeve, obuvi, prinášame si ich do svojich domovov, sú v školách, na pracoviskách. Navyše, preferujeme nezdravý životný štýl a keď sme chorí, neliečime sa.
Toxickým látkam sa nevyhneme
Človek si denne pri dýchaní vymení so svojím prostredím okolo 10-tisíc až 70-tisíc litrov vzduchu. Chemických látok je pritom vo vzduchu neúrekom, uvoľňujú sa zo stavebných materiálov, farieb a tapiet na stenách, z nábytku, elektronických zariadení, riadu, ale aj z oblečenia, ktoré máte teraz na sebe. Nachádzajú sa tiež v jedle, vo vode či v kozmetike. Pritom okolo 90 % svojho času trávime v interiéroch, teda v priestoroch, kde sa zhromažďuje veľké množstvo nebezpečných látok. V domovoch sú koncentrácie týchto látok 2- až 5-násobné, ba dokonca niekedy až 100-násobne vyššie ako vo voľnom priestranstve.
Podľa údajov Európskej komisie sa globálna produkcia chemikálií zvýšila z jedného milióna ton v roku 1930 na štyristo miliónov ton v roku 2001. Väčšina týchto látok pritom nebola testovaná v súvislosti s ich vplyvom na životné prostredie a zdravie človeka. Čo je na tom najhoršie, toxické látky pôsobia v zmesiach a vytvárajú tzv. koktailový efekt. To znamená, že látky v zmesi prispievajú k celkovej toxicite a posilňujú toxicitu tých ostatných látok. Jednoducho povedané, ak sú v zmesi dve toxické látky, pôsobia viac a sú nebezpečnejšie, ako keď sa jedna z nich vyskytuje izolovane.
Mnohí žijú moderným životným štýlom
Nezabúdajme tiež na tzv. moderný životný štýl, ktorým väčšina ľudí žije. Prejedanie, pitie alkoholu, fajčenie, stres, lenivosť, vystavenie hluku, svetlu a klimatizácie a mnoho iných prispievajú k vzniku civilizačných chorôb. Aj keď sa vďaka pokrokom v medicíne priemerný vek dožitia neustále zvyšuje, v našej starnúcej populácií je stále viac chorôb, imunitný systém máme oslabený a akýkoľvek okoloidúci patogén nás položí do kolien. Pritom stačí zdravý životný štýl a pravidelné návštevy lekára a naša imunita je posilnená.
Choroby „prechodíme“
Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii každý rok bojujeme hlavne so srdcovými chorobami, hypertenziou, chorobou ciev, obehovej sústavy a s rakovinou. Počet osôb so zhubnými nádormi sa pritom každý rok nebezpečne zvyšuje.
Neustále sa niekam ponáhľame, staráme sa o domácnosť, o deti a chodíme do práce. Dnešná náročná doba si vyžaduje, aby sme boli za každých okolností k dispozícii. Preto ak ochorieme, máme vo zvyku to „prechodiť“ a odniesť si z lekárne množstvo liekov, ktoré sú zbytočné a zaťažujú len náš organizmus. Užívanie liekov je zbytočné, vo väčšine prípadoch stačí, ak ostaneme jednoducho doma v posteli, izolovaní od ostatných. Ak sa zdravotný stav nezlepší v priebehu 3 až 5 dní, vtedy je dobré vyhľadať lekára. To isté sa týka aj detí. Škôlky sú plné chorých detí a teda aj „poletujúcich“ a mutujúcich vírusov, pretože rodičia nemajú čas, zostať so svojimi ratolesťami doma, aby sa vyliečili. Kanadský publicista Carl Honoré vo svojej knihe Chvála pomalosti tvrdí, že sme často chorí aj kvôli ustavičnému zhonu lekárov, ktorí sa pri vyšetrení ponáhľajú a nemajú na pacientov čas.
Radšej pracujeme, ako byť PN
Čo sa týka výplaty dávok nemocenského poistenia – laicky povedané, keď sme nejaké dni práce neschopní, peniaze, ktoré za to dostaneme, nestoja za nič. Práve preto množstvo ľudí maróduje čo najmenej dní, t.j. ostávajú doma v pracovnej neschopnosti, ako by mali. Radšej požiadajú o tzv. „sick days“ alebo „home office“, keďže by nástupom na nemocenskú stratili množstvo peňazí. Majú povolené robiť aj z domu – ale vtedy ide liečba stranou...
Psychika má veľkú moc
Keď nad svojou chorobou popremýšľate a pokúsite sa odhaliť jej príčiny, rozhodne urobíte lepšie, ako keď bez rozmýšľania prehltnete tabletku, ktorou utlmíte príznaky choroby, ale príčina ostane. Kanadský publicista Honoré je tiež toho názoru a navrhuje napr. pri liečbe depresie vymeniť liek Prozac za oveľa lepší ľubovník bodkovaný, ktorý má omnoho menej vedľajších účinkov a namiesto morfia proti bolesti odporúča meditácie. Psychické nastavenie človeka má veľkú moc, či už pri prevencii chorôb alebo pri ich liečbe. Aj keď sme stále vystavení škodlivým látkam, ktoré nezaručia, že budeme úplne zdraví, nezabúdajte, že „v zdravom tele je zdravý duch.“
