ANTIBIOTIKÁ vplývajú na ľudské telo VIAC, ako sa doteraz predpokladalo: ZMENA dĺžky ŽIVOTA!

31.08.2021

Aj laici už vedia, že hoci vás antibiotiká dostanú z choroby, na druhej strane, môžu ovplyvniť črevný mikrobióm. Až do takej miery, čo by človek ani nečakal.

Vedci z Findersovej univerzity a Juhoaustrálskeho inštitútu zdravotníctva a medicínskeho výskumu prichádzajú so zaujímavými výsledkami svojej štúdie. Podarila sa im objasniť súvislosť medzi črevným mikrobiómom a skrátenou dĺžkou života u myší. Jednoducho povedané, pri užívaní antibiotík dochádza k rozličnej štruktúre bunkového mikrobiómu a tá vedie k zmene očakávanej dlĺžky života. Výskum bola zverejnený v časopise Cell Reports.

Čítajte tiež: ZÁCHRANA ľudí po MŔTVICI, ktorú by niekto nečakal: Spočíva v tejto jednoduchej ČINNOSTI!

Ide o prvú štúdiu svojho druhu

Štúdia je úplne prvou na svete, ktorá skúmala dlhodobé účinky vystavenia normálnych zdravých myší antibiotikám v ranom veku, pričom ich sledovali v rámci celej ich dĺžky života. Vedúci výskumného projektu profesor David Lynn potvrdzuje, že predchádzajúce štúdie, skúmajúce príčinnú súvislosť medzi črevnou mikroflórou a dĺžkou života, boli do značnej miery obmedzené na bezstavovce a myši so skrátenou životnosťou v dôsledku genetického nedostatku.

"Toto je prvýkrát, čo sme monitorovali vplyv, ktorý spôsobuje zmeny v črevnom mikrobióme v dôsledku užívania antibiotík v ranom veku na myši počas ich normálneho života," hovorí profesor Lynn.

Dlhodobé zmeny v imunitnom systéme

Po tom, čo sa po užívaní antibiotík znížila diverzita mikrobiómov, vedci zistili, že črevo bolo repopulované jedným z dvoch rôznych dominantných typov mikrobioty, ktoré nazvali „PAM I“ a „PAM II“.

"Myši s mikrobiómom PAM II vykazovali v neskoršom živote zvýšenú inzulínovú rezistenciu, čo naznačuje metabolickú dysfunkciu, ako aj výrazne vyššie úrovne zápalu vo viacerých rôznych tkanivách vrátane krvi, pečene a mozgu," upozorňuje profesor Lynn a pokračuje: "Myši s PAM II umierali približne dvakrát častejšie v porovnaní s hlodovcami, ktoré boli repopulované mikrobiotikou PAM I, aj keď obe skupiny boli vystavené rovnakým antibiotikám."

Tieto účinky boli pozorované, aj keď sa zloženie mikrobioty v oboch skupinách myší vystavených antibiotikám vrátilo k normálu a dlho pred tým, ako boli u myší PAM II pozorované škodlivé účinky na metabolizmus a zápal.

"Naše údaje naznačujú, že typ mikrobiómu, ktorý repopuluje črevo po antibiotikách, má potenciál preprogramovať imunitný systém cicavcov na dlhé obdobie, teda vplýva na dĺžku života," hovorí profesor Lynn.

Podľa profesora Lynna štúdia naznačuje, že táto variabilita môže byť spôsobená skôr typom mikrobiómu, ktorý sa po antibiotikách rekolonizuje, a nie vyčerpaním mikrobiómu počas expozície antibiotikám.

Aby sa ďalej dokázalo, že výsledky sú dôsledkom rozdielov v získavaní mikrobiómov, a nie antibiotík, vedci urobili ďalší krok a vykonali výskum na myšiach bez mikrobiómu. Prišli na to, že na vine naozaj nie sú samotné lieky, ale skôr mikrobióm, ktorý vznikne po ich užívaní.

Tieto experimenty ukázali zmeny v imunitnom systéme myší bez zárodkov kolonizovaných mikrobiotou PAM I v porovnaní s mikrobiotikou PAM II. Profesor Lynn hovorí, že pacienti s PAM II mali zvyčajne zápalovejší imunitný systém.

"Tieto údaje naznačujú, že rozdiely v mikrobiote po antibiotikách v ranom veku môžu dlhodobo preprogramovať imunitný systém, pričom dôsledky tohto preprogramovania sa prejavia neskôr v živote, vrátane účinkov na imunitu, metabolizmus a dokonca aj na životnosť," hovorí odborník na záver.

Fotogaléria


Tagy:
zdravie lieky antibiotiká črevo mikrobióm

31.08.2021  |  Foto: gettyimages.com  |  Autor: © Zoznam/Janka

Ďalšie články

Feminity.sk

Špuntík

Diskusia