„Superliek“, ktorý pred 90 rokmi vyvolal revolúciu v medicíne: Geniálna schopnosť plesne

Ilustračné foto: Gettyimages.com
Zdroj: gettyimages.com
2019-02-13 22:00:00

Ešte na začiatku druhej svetovej vojny zomierali státisíce ľudí na tuberkulózu a iné infekčné ochorenia. Vďaka škótskemu lekárovi Alexandrovi Flemingovi a niekoľkým ďalším vedcom, ktorí prispeli k vývoju antibiotika penicilín, boli zachránené desiatky miliónov životov.

Pamätný objav penicilínu sa zrodil v septembri 1928, keď sa Fleming po dovolenke vrátil do svojho laboratória a pri upratovaní sa rozhodol nevyhodiť, ale bližšie preskúmať zopár plesnivých vzoriek. Pleseň, ktorá zabíjala okolité mikróby, sa stala základom vynájdenia penicilínu. Svoj objav, za ktorý neskôr dostal spolu s ďalšími vedcami Nobelovu cenu, Fleming oznámil pred 90 rokmi, 13. februára 1929.

Čítajte viac: Flavonoidy, prírodné látky s mimoriadnymi účinkami: Výskumníčka prezradila, čo všetko dokážu

V osudný septembrový deň v roku 1928 si Fleming vo svojom laboratóriu, kde skúmal stafylokokové kmene, všimol na niekoľkých miskách množiace sa plesne a okolo nich akési „vyžrané“ ostrovčeky. Ďalšími pokusmi potom zistil, že táto „plesňové šťava“ aj vo veľmi zriedenom stave nezabíja len stafylokoky, ale tiež iné mikróby, a navyše, nie je jedovatá. Keď sa ale po skúšaní na myšiach (aj na svojom kolegovi) snažil vyliečiť hnisajúce ranu, nepodarilo sa. Fleming totiž z plesní vydelil iba nie príliš stabilný extrakt a nedokázal izolovať účinnú látku, ktorú podľa rodu plesne Penicillium nazval penicilín.

Svet spoznal „superliek“

„Vyčistiť“ penicilín sa podarilo až v roku 1940 tímu vedcov z Oxfordskej univerzity pod vedením chemikov Ernsta Borisa Chaina a Howarda Waltera Floreyho, ktorí päť rokov nato dostali s Flemingom za tento objav Nobelovu cenu. Ďalším problémom ale bolo vyvinúť postup výroby penicilínu, na čo sa v Británii nenašli peniaze, a tak Florey odišiel hľadať pomoc do USA. Vďaka výskumu americkej vlády sa tak mohol na jeseň 1943 „superliek“ začať vyrábať a o rok už liečil vojakov vo vojne. V Československu sa penicilín začal vyrábať v roku 1949 v Roztokách pri Prahe.

Pracoval aj ako úradník

Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 v škótskom Lochfieldu. Ako 13-ročný odišiel za bratom - očným lekárom do Londýna, kde vyštudoval Polytechnickú vyššiu školu a štyri roky pracoval ako úradník u paroplavebnej spoločnosti. V roku 1901 sa zapísal na lekársku fakultu pri Nemocnici sv. Márie, kde potom strávil celý život. O voľbe odboru vraj rozhodlo to, že v tamojšom bakteriologickom oddelení potrebovali dobrého strelca pre súťaž medzi nemocnicami. A tak sa Fleming stal asistentom Almrotha Wrigta, priekopníka na poli očkovania a imunológie.

Počas prvej svetovej vojny, v ktorej slúžil ako kapitán v armádnom lekárskom zbore, sa Fleming tiež oženil s írskou zdravotnou sestrou Sarah McElroyovou, s ktorou mal syna (tiež lekára). Po jej smrti sa jeho druhou manželkou v roku 1953 stala grécka kolegyňa z nemocnice.

Objav lyzozýmu

Prvým významným objavom Flemingovho výskumu sa stal v roku 1922 lyzozým - enzým prítomný napríklad v slzách či vaječnom bielku, ktorý je schopný hubiť niektoré mikroorganizmy. Na objav prišiel Fleming tak, že naočkoval vlastný hlien z nosa na bakteriálne kultúry a keď sa ukázalo, že hlien baktérie ničí, rovnako použil vlastné slzy, ktoré tiež pôsobili ako antiseptikum. Objav lyzozómu bol síce zásadný, nie však prakticky využiteľný ako neskôr penicilín, na ktorý Fleming prišiel počas výskumu chrípkového vírusu.

Profesor Fleming bol v roku 1943 zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti a o rok neskôr mu udelili titul sir. Za svoju prácu, o ktorej napísal početné štúdie, dostal mnohé vyznamenania a tituly, okrem iného čestné doktoráty takmer tridsiatich európskych a amerických univerzít. V rokoch 1951 až 1954 pôsobil aj ako rektor Edinburskej univerzity. Doktor Fleming zomrel 11. marca 1955 a je pochovaný v londýnskej Katedrále sv. Pavla.

V roku 1999 sa Fleming dostal v ankete britskej televíznej a rozhlasovej stanice BBC medzi 100 najväčších osobností Británie všetkých čias, časopis Time ho dokonca zaradil medzi stovku najvýznamnejších osobností sveta. V rodnom Škótsku sa v podobnej ankete zaradil na tretie miesto v rebríčku najväčších osobností Škótska hneď za básnikom Robertom Burnsom a škótskym národným hrdinom a bojovníkom za nezávislosť Williamom Wallaceom.

Fotogaléria


Tagy:
penicilín Alexander Fleming

2019-02-13 22:00:00  |  Foto: TASR, Gettyimages.com, Thinkstock.com  |  Zdroj: ČTK

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia