Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Dnes už dávno neplatí, že je to ochorenie týkajúce sa len ľudí vo vyššom veku.
Už rok beží na Slovensku kampaň Čas je mozog, ktorej cieľom je zvyšovať povedomie o cievnej mozgovej príhode. Pacientska organizácia Sekunda pre život v spolupráci s neurológmi a Asociáciou záchrannej zdravotnej služby chce však okrem informačnej kampane zmeniť aj systém manažmentu pacientov s cievnou mozgovou mŕtvicou tak, aby mal každý pacient rovnakú šancu na liečbu v čo najkratšom čase, bez ohľadu na to, kedy a kde ho mŕtvica postihne. Dokument, na základe ktorého má na Slovensku vzniknúť 43 iktových centier, čaká na podpis na Ministerstve zdravotníctva SR.
Tretinu pacientov pripúta na lôžko
V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu 341 pacientov vo veku 20 – 44 rokov, čo je o 52 pacientov viac ako v roku 2016. Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt. Každý deň zomrie na mŕtvicu štrnásť ľudí. Každá dvanásta žena a každý jedenásty muž na Slovensku tomuto ochoreniu podľahne. V prepočte teda každý desiaty Slovák zomrie na cievnu mozgovú príhodu. Ročne u nás postihne viac ako 11-tisíc pacientov. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie. Na lôžko pripúta až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí z nich sa učia opäť rozprávať či chodiť.
Čítajte viac: Znamenie, ktoré vám môže zachrániť život: Keď štrajkujú oči, myslite na najhoršie!
Rozsiahlou edukáciou verejnosti sa podarilo zvýšiť počet pacientov, ktorí včas rozpoznali príznaky toho závažného ochorenia a vyhľadali prvú pomoc. Aj vďaka tomu bolo v minulom roku liečených 1670 pacientov, čo je o 410 pacientov viac ako v roku 2016. Pri cievnej mozgovej príhode pritom rozhoduje čas. Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov.
„Cievnu mozgovú príhodu som mal pred piatimi rokmi. Našťastie pri nej bola moja žena,“ spomína na život ohrozujúcu skúsenosť známy slovenský herec Marián Slovák, ktorý má dnes 69 rokov. „Raňajkovali sme, ja som kýchol a omdlel som,“ opisuje s poznámkou, že mal veľké šťastie. Jeho manželka okamžite zavolala záchranku, ktorá prišla už po 12 minútach a jej posádka herca vytrhla z rúk smrti. Lekári ho síce zachránili, ale musel sa znova naučiť hovoriť a absolvovať dlhú logopedickú terapiu. S obavou priznáva, že bez tejto terapie by už asi vôbec nevedel hovoriť.
Potreba nového manažmentu pacientov
„Už rok sa kontinuálne rôznymi aktivitami snažíme zvyšovať povedomie verejnosti o symptómoch mozgovej príhody, ako je ochrnutie končatín, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči, práve preto, aby pacienti volali pomoc včas. Rovnako je však možné získať cenné minúty pri záchrane života aj optimalizáciou manažmentu pacienta v rámci jeho zdravotnej starostlivosti. Aj preto sme v spolupráci s neurológmi na čele s profesorkou Gdovinovou a prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matejom Polákom ešte v minulom roku apelovali na Ministerstvo zdravotníctva SR a poukazovali na nevyhnutnosť optimalizovať manažment pacienta s cievnou príhodou. Už koncom leta minulého roka bol vypracovaný odborný dokument, ktorým má na Slovensku vzniknúť 43 iktových centier. Tento dokument prebehol riadnym pripomienkovým konaním a odvtedy čaká na podpis ministra,“ hovorí Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život. Táto organizácia sa bude aj naďalej snažiť o čo najrýchlejšie uvedenie tohto dokumentu do života tak, aby sa Slovensko dostalo v manažmente pacientov s cievnou príhodou na rovnakú úroveň ako vyspelé európske krajiny.
Neobchádza ani mladých
„Cievna mozgová príhoda je ochorenie, pri ktorom dochádza k ložiskovému poškodeniu mozgu, ktoré nastáva buď v dôsledku nedokrvenia, vtedy hovoríme o ischemickej mozgovej príhode, alebo v dôsledku krvácania, keď hovoríme o hemoragickej cievnej mozgovej príhode,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Gdovinová, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti. Dodáva, že najväčší podiel cievnych mozgových príhod (85 až 90 percent) majú na svedomí zúžené alebo uzavreté, resp. nedokrvené cievy. Zhruba desať percent prípadov tvorí prasknutie cievy s následným krvácaním.
„Závažným rizikovým faktorom už nie je len vysoký krvný tlak či cholesterol, ale celkový životný štýl, fajčenie a málo pohybovej aktivity. To má za následok , že mozgová mŕtvica si vyberá stále mladších a mladších ľudí. Takmer u štvrtiny pacientov bola zistená atriálna fibrilácia srdcových predsiení, ktorú môžeme považovať za jedno z najzávažnejších rizikových faktorov vzniku cievnej mozgovej príhody,“ hovorí profesorka Gdovinová. Atriálnu fibriláciu pritom môže odhaliť EKG alebo nepravidelný pulz. Okrem troch hlavných známych príznakoch cievnej mozgovej príhody môže mozgovú mŕtvicu signalizovať aj dvojité videnie, porucha zraku, problém s prehĺtaním či bezvedomie.
Zefektívnenie záchrannej služby
V záujme čo najskoršej liečby pacienta po spozorovaní prvých príznakov vzniku mozgovej mŕtvice je dôležité, aby pacient okamžite kontaktoval linku 155. „Jednotlivé záchranky sa už niekoľko rokov snažia užšou spoluprácou s nemocnicami skrátiť čas trvajúci od privezenia pacienta záchrankou do nemocnice po podanie liečby. Niektoré menšie nemocnice (napríklad v Komárne, Skalici, Liptovskom Mikuláši alebo Levoči) už dosahujú výsledky porovnateľné s najlepšími krajinami v západnej Európe, a to najmä vďaka úzkej spolupráci nemocnice a záchranky. Najdôležitejšia sa ukazuje tzv. prenotifikácia (vopred-informovanie) záchranky smerom k nemocnici, že im záchranka vezie pacienta s cievnou mozgovou príhodou. Vďaka prenotifikácii sa nemocnica môže vopred na diagnostiku a liečbu pacienta pripraviť, čím sa šetrí čas. V súčasnosti sa snažíme skúsenosti z týchto menších nemocníc aplikovať na celonárodnej úrovni,“ hovorí Matej Polák, prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby združujúcej záchranky na Slovensku. Nie všetky záchranky však fungujú rovnako, a preto bude dôležité, aby bol systém prednemocničnej zdravotnej starostlivosti nastavený tak, aby bola pacientovi čo možno najrýchlejšie od vzniku prvých príznakov cievnej mozgovej príhody podaná dostupná liečba.
Podľa slov Poláka sa podarilo skrátiť čas dojazdu záchranárov na približne 10 minút, v prípade posádky s vysokoškolsky vzdelaným záchranárom na 12 minút, čo sú časové intervaly, ktoré je možné porovnávať aj s inými európskymi krajinami. Na Slovensku existuje sieť 280 výjazdových bodov záchraniek, kde sú pripravené posádky záchranárov nonstop v pohotovosti.
Najväčším problémom je však to, že nie každá nemocnica má tím odborníkov a prístroje na liečbu cievnej mozgovej príhody. Ďalším alarmujúcim faktom je neskorý príchod pacienta v dôsledku včasného nerozpoznania zdravotného problému zo strany jeho samotného alebo príbuzných. V priemere strácajú pacienti s mŕtvicou až 35 rozhodujúcich minút. Podľa doktora Poláka by sme každoročne mohli zachrániť o 2 000 ľudí viac, keby sa podarilo docieliť skrátenie času profesionálnej prvej pomoci.
Každá minúta je drahocenná
V súčasnosti existujú dve možnosti adekvátnej liečby. Tie spočívajú buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu. „V oboch prípadoch hrá opäť dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života. Od času závisí, nakoľko bude dostupná liečba úspešná. A preto je dôležité, aby naďalej pokračovala osveta o symptómoch cievnej mozgovej príhody cez kampaň Čas je mozog, ale rovnako je dôležité, aby bol optimalizovaný systém manažmentu pacienta v rámci nemocničnej a prednemocničnej starostlivosti tak, aby pacient nestrádal drahocenné minúty,“ hovorí Matej Vozár, primár Oddelenia rádiológie SÚSCCH v Banskej Bystrici.
