Transplantácia im zmenila život: Príbehy Slovákov, ktorí žijú s darovaným srdcom
Zdroj: OZ Dar života
Presne pred dvadsiatimi rokmi podstúpil vtedy 58-ročný Štefan Petrík z Jura nad Hronom riskantnú operáciu – stal sa prvým Slovákom, ktorému úspešne transplantovali srdce. Dnes žijú s novým orgánom v hrudi desiatky až stovky pacientov. Ich osudy majú silný náboj životného optimizmu.
Prvú transplantáciu srdca v ére samostatného Slovenska vykonal lekársky tím pod vedením profesora Viliama Fischera v noci z 20. na 21. marca 1998 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). „Pacient z Jura nad Hronom žil s transplantovaným srdcom 9,5 roka. Nezomrel pritom na srdcové ochorenie,“ povedal generálny riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly.
Dostal srdce mladíka
Jedným z prvých šťastlivcov, ktorí sa vďaka medicínskemu pokroku mohli druhýkrát narodiť, je aj 57-ročný Alexander, ktorý pred transplantáciou trpel ťažkou ischemickou chorobou srdca. „Dýchalo sa mi tak zle, že som nemohol spávať. Akonáhle som si ľahol, dusilo ma,“ opisuje. Nové srdce dostal v septembri 1999, pred 19 rokmi.
Čítajte viac: Jozef (47) podstúpil unikátnu operáciu za 135-tisíc eur: Ako prvý Slovák dostal umelé srdce
„Bol som medzi prvými transplantovanými pacientmi. Pred operáciou som mal strach, každý človek sa bojí, ale šiel som do toho s nádejou, že budem buď žiť, alebo nebudem,“ spomína. Dodnes si veľmi dobre pamätá na svoje prvé prebudenie po operácii: „Počul som, ako niekto hovorí, troška ho ešte otoč a umyjeme ho na chrbte – vtedy som sa prebral. Mohlo byť okolo polnoci. Začal som si prehmatávať telo, išli zo mňa hadičky, kábliky, okolo mňa bolo milión obrazoviek. Hovoril som si, Pane Bože, asi je to dobre, asi žijem.“ S úsmevom dodáva, že sa z narkózy prebudil v stredu v noci a už v piatok ho mohla prísť navštíviť rodina. Bola to obrovská radosť.
„Na transplantačnom oddelení som potom strávil ešte mesiac,“ dopĺňa. Nasledovalo domáce liečenie spojené s intenzívnou rehabilitáciou. Od koho darované srdce dostal, to je preňho dodnes tajomstvom. Dozvedel sa však, že mu v hrudi bije srdce mladého 24-ročného muža, ktorý zomrel po autohavárii.
Pred operáciou sa už nevládal ani hýbať
S transplantovaným srdcom je spokojný aj 53-ročný Vladimír, ktorý pred operáciou ani nepomýšľal na to, či sa dá lebo nedá operovať. „Môj zdravotný stav bol taký vážny, že už horší ani nemohol byť,“ vysvetľuje. Pred operáciou sa už nevládal sám ani hýbať, nieto chodiť. Srdce bolo nepredstaviteľne slabé, jeho výkon bol už len 12-percentný.
Vďaka operácii sa Vladimírovi splnil jeden z dôležitých snov – mohol vidieť vyrastať a dospievať svoje deti. Dnes sa snaží žiť čo najzdravšie, aby bol v dobrej fyzickej kondícii. Pacienti s transplantovanými orgánmi musia prechádzať imunosupresívnou terapiou, ktorá pre organizmus predstavuje záťaž. „Tým, že je imunita oslabená, sme náchylnejší dostať nejaké závažné ochorenie. U mňa to bolo onkologické ochorenie, tumor na obličke. O obličku som síce prišiel, ale mám ešte druhú, zdravú,“ spresňuje pacient, ktorý je šťastný, že sa môže tešiť zo života pri relatívnej dobrom zdraví. „Rád by som sa ešte dožil vnúčat,“ dodáva.
Dar života z čistej lásky
S darovaným srdcom získavajú mnohí pacienti aj novú životnú energiu. „Vďaka úspešnej transplantácii žijem už desať rokov krásny život. Nežijem ho iba pre seba, snažím sa ho žiť aj pre druhých, pretože som dostala dar života. Je to darovanie z čistej lásky. Snažím sa tú lásku a radosť rozdávať ďalej,“ prezradila Vlasta Pagáčová, predsedníčka občianskeho združenia Dar života, ktoré združuje nielen pacientov po transplantácii srdca, ale aj ich blízkych. Pred desiatimi rokmi sa sama ocitla pred vážnym životným rozhodnutím. Jej zlyhávanie srdca bolo v terminálnom štádiu a náročná operácia sa stala jedinou nádejou. „Pýtala som sa vtedy primárky, či už musím ísť na transplantáciu. Nato sa ma spýtala, koľko je dní, keď mi je dobre a koľko je tých, keď mi je zle. Uvedomila som si, že si na dobré dni už ani nepamätám,“ priblížila obdobie spred transplantácie.
Na nové srdce čaká 50 pacientov
Systematický program transplantácie srdca na Slovensku založil v roku 1998 profesor Juraj Fabián. Pod jeho vedením vtedy vznikla pracovná skupina Transplantácia srdca. NÚSCH má odvtedy za sebou 311 úspešných transplantácií srdca, ide o 299 dospelých a 12 detí. Srdcový ústav od roku 1988 prebral i 72 Slovákov, ktorí podstúpili transplantáciu srdca v zahraničí. Na čakacej listine na transplantáci u je vyše 50 pacientov.
Množstvo transplantácií od roku 1998 by mohol byť vyššie, problémom je však nedostatok darcov, upozornil Msolly. „Počet transplantácií srdca na Slovensku stagnuje v poslednej dobe na približne 20 ročne, čo zďaleka nezodpovedá počtu čakateľov,“ doplnila Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH.
Komplikácie podľa nej spôsobuje, že niektoré menšie nemocnice neidentifikujú potenciálneho darcu srdca. Veľakrát sa nájdu i rodiny, ktoré s transplantáciou nesúhlasia, hoci v tejto veci platí predpokladaný súhlas darcovstva. V počte transplantácií na milión obyvateľov však Slovensko na tom nie je v porovnaní s inými európskymi krajinami najhoršie, „je takým priemerom“, hoci štát v tejto oblasti vynakladá veľa úsilia.
Transplantácia srdca je štandardnou liečebnou metódou inak neriešiteľného chronického zlyhávania srdca. Počet pacientov, ktorí by takúto liečbu potrebovali, sa neustále zvyšuje, ide o celosvetový trend. Rozsah skúseností i výsledky transplantácie srdca sú podľa Goncalvesovej porovnateľné s najvyspelejšími pracoviskami v Európe, „hoci dlhé roky fungoval v provizórnych podmienkach“. Transplantácia srdca trvá v priemere tri až päť hodín, je to však individuálne. Dĺžka života po takomto operačnom zákroku je podľa lekárov individuálna, sú i takí, ktorí po ňom žijú aj viac ako 20 rokov.
Od prvej transplantácie srdca na svete uplynulo polstoročie
Historicky prvú transplantáciu srdca na svete uskutočnil Christiaan Neethling Barnard 3. decembra 1967 v Kapskom meste. Zákroku sa podrobil 55-ročný muž s ťažkým poškodením a globálnym zlyhávaním myokardu. Reakcie boli rôzne – od nadšenia až po skepsu. Bez ohľadu na to však bola táto úplne prvá transplantácia srdca veľmi silným podnetom pre desiatky a až stovky kardiochirurgov, aby Christiaana Neethlinga Barnarda nasledovali. K nim sa zaradila aj skupina lekárov II. chirurgickej Kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením akademika Karola Šišku. Na tomto pracovisku vykonali prvú, žiaľ, neúspešnú transplantáciu srdca v bývalom Československu, a to 9. júla 1968. Podľa dostupných údajov to bola 25. transplantácia srdca na svete vôbec. Pacientka však zomrela po šiestich hodinách, aj keď v tom čase, to nebolo nič neobvyklé. Podobne skončilo aj úsilie väčšiny transplantačných tímov na celom svete.
Fotogaléria
srdce transplantácia srdca
