O histamínovej intolerancii počúvame čoraz častejšie. Žeby bola naozaj až taká rozšírená? Zablúdiť v labyrinte jej príznakov je veľmi ľahké, dokonca i pre lekárov. Ako sa ochorenie prejavuje a prečo je také ťažké ho správne diagnostikovať? Na tieto a iné otázky odpovedal Vyšetreniu.sk doktor Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy, odborník na zdravé stravovanie.
Čo je histamín a ako súvisí s rozvojom intolerancie?
Histamín je tzv. biologický amín, teda látka s obsahom dusíka, ktorá má veľkú škálu biologických funkcií v ľudskom tele: zúčastňuje sa regulácie prietoku krvi (aj v pohlavných orgánoch) a krvného tlaku, spánku, chuti do jedla, vylučovania kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, reguluje intenzitu nervových signálov, imunitu, podporuje zabúdanie (vymazávanie zbytočných informácií), reguluje prietok vzduchu dýchacími cestami a podobne. Keďže histamín plní funkciu signálnej molekuly, jeho pôsobenie musí byť tiež regulované – podobne ako zapínaním a vypínaním svetla môžete komunikovať písmená Morseovej obecedy, tak prítomnosťou alebo neprítomnosťou histamínu dochádza k jeho pôsobeniu.
Čítajte viac: Chráňte sa voči chronickému zápalu: Čo jesť pri rakovine hrubého čreva podľa doktora Bukovského
Prítomnosť histamínu v nejakom tkanive alebo orgáne zabezpečujú bunky, ktoré ho tvoria a v danom okamihu ho dokážu vyplaviť. Neprítomnosť (rozklad) histamínu z tkanív a orgánov zabezpečujú minimálne dva hlavné enzýmy – histamín-N-metyltransferáza (HNMT) a diamooxidáza (DAO). HNMT pôsobí v bunkách a ich bezprostrednom okolí (napríklad v spojeniach nervových buniek) a DAO pôsobí najmä v krvi a na sliznici čreva.
Ako sa ochorenie najčastejšie prejavuje? Môže mať aj skryté prejavy?
Histamínová intolerancia je stav, pri ktorom je odbúravanie histamínu v tkanivách narušené, spomalené – zvýšená hladina histamínu vyvoláva zosilnené účinky, a to sa prejavuje celou škálou príznakov, ktoré sa môžu podobať napríklad na alergiu, hypertenziu, migrénu a podobne, pričom výrazne zhoršujú kvalitu života postihnutého človeka. Toto nedostatočné odbúravanie histamínu je spôsobené poruchou enzýmov, ktoré to majú „na starosti“. Problém však je, že bežne dokážeme vyšetriť iba jeden z dvoch hlavných enzýmov – to DAO, aj to iba v krvi a nie v tráviacom trakte (to sa niekedy robí iba pri histologickom vyšetrení sliznice čreva). Vôbec nevyšetrujeme HNMT a tým pádom je veľmi pochybné, čo vlastne dokážeme z vyšetrenia jedného enzýmu zistiť. Navyše, a teraz dávajte dobrý pozor – za normálnych okolností by mala byť koncentrácia DAO v krvi nízka, ten enzým by tam vlastne asi ani nemal byť.
Videl som veľmi často ľudí, ktorým bola nameraná koncentrácia DAO v krvi povedzme 4 alebo 6 U/ml a oni automaticky dostali diagnózu „histamínová intolerancia“. Keď prišli takíto ľudia za mnou, že majú problémy aj naďalej bez ohľadu na to, že dôsledne dodržiavajú antihistamímnovú diétu aj užívajú Daosin (náhrada chýbajúceho enzýmu), zistili sme, že ani konzumácia vysokohistamínového jedla nevyvolá zhoršenie príznakov. Je to oveľa oveľa zložitejšie, než sa to interpretuje a ja mám podozrenie, že sa z histamínovej intolerancie stala taká „odkladacia diagnóza“, ktorá sa dá použiť vtedy, keď je lekár „v koncoch“ pri riešení veľmi špecifických problémov človeka a všetky „dostupné“ diagnózy sa vylúčili.
Z našej skúsenosti a praxe by som povedal, že až v 90 percentách prípadov nejde o histamínovú intoleranciu, ale následky dysbiózy črevného mikroprostredia (narušená črevná mikrobiota, zápal, zvýšená priepustnosť sliznice, imunologická reakcia na niektoré potraviny alebo látky). Na tomto stave dysbiózy sa významne podieľajú najmä tieto faktory:
- 1) časté jedenie
- 2) konzumácia stravy zlého zloženia = deficit vlákniny, veľa nasýtených živočíšnych tukov, nadbytok soli a nadbytok cukru
- 3) častá konzumácia alkoholu
- 4) spánkový deficit
- 5) zle zvládnutý stres
- 6) často používané antibiotiká, lieky proti teplote, bolesti a zápalu a veľa ďalších liekov
- 7) pôrod cisárskym rezom
- 8) krátka doba dojčenia
- 9) zle nastavená strava dieťaťa pri prechode na dospelú stravu.
Pripomína vám tento zoznam bežný život ľudstva 21. storočia? Správne – a to je podľa môjho názoru dôvod, prečo pozorujeme taký dramatický nárast výskytu týchto ochorení, porúch trávenia, potravinových senzitivít, alergií a autoimunitných ochorení.
Čo je spúšťačom histamínovej intolerancie?
Ozajstná histamínová intolerancia však existuje – máme aj takých klientov. Spúšťače nepoznáme s istotou, ale určite k nim patrí narušená črevná mikrobiota zo stravy zlého zloženia, prekonaná infekcia tráviaceho traktu, vrodená porucha (zriedkavo!), veľmi intenzívny stres a podobne.
Ak sa vám to zdalo doteraz komplikované, teraz to ešte len príde: histamín v tráviacom trakte alebo organizme pochádza z týchto zdrojov:
- 1) vyplavovanie histamínu z vlastných buniek pri bežných procesoch v tele
- 2) potraviny bohaté na histamín
- 3) aktivita niektorých črevných baktérií (takže aj konzumácia nízkohistamínových potravín môže spôsobiť množenie baktérií, ktoré produkujú v čreve veľa histamínu!)
- 4) vyplavenie histamínu ako reakcia na prítomnosť niektorých potravín alebo baktérií v čreve (naše vlastné biele krvinky môžu vyplaviť histamín aj po konzumácií nízkohistamínových potravín!).
Ako vidíme, vo väčšine prípadov teda nízkohistamínová diéta alebo náhrada enzýmu DAO nemá predpokladaný účinok. Navyše, hodnoty histamínu v potravinách sa môžu výrazne líšiť a kolísať v závislosti od množstva faktorov (doba zberu, stav zrelosti, spôsob úpravy, čerstvosť, pridané látky, zaobchádzanie s potravinou pri výrobe, prevoze a predaji alebo hygiena v kuchyni). Takže sa nečudujte, že existuje toľko rôznych „zaručených histamínových zoznamov“.
Má táto diagnóza narastajúci trend v populácii?
Vzhľadom na fakt, že sa táto diagnóza „udeľuje“ v drvivej väčšine prípadov úplne neopodstatnene, nevieme, aký má skutočný výskyt.
Čo hovoria najmodernejšie výskumy? Ako sa na histamínovú intoleranciu pozerá veda v kontexte najnovšieho uvažovania?
Zaujímavé je práve aj to, že tejto „diagnóze“ sa venuje veľmi málo serióznej výskumnej pozornosti – niečo málo v Nemecku, viac v krajinách Strednej a Východnej Európy, v USA takmer nič.
Ako by mala vyzerať liečba?
Po prvé, treba najprv zistiť, či ide skutočne o histamínovú intoleranciu, alebo o intelektuálnu pohodlnosť ošetrujúceho lekára. Odporúčam sledovať, či pokusné dôsledné zníženie histamínu v strave vedie k zlepšeniu stavu. Ak pôvodné príznaky neustúpia aspoň o 50 percent a hodnoty DAO v krvi (koncentrácia aj funkcia) boli vyššie ako 3 U/mL, odporúčal by som urobiť dva až tri tzv. provokačné testy – zjesť jedlo, v ktorom budú skombinované vysokohistamínové suroviny. Najskôr iba jedna-dve v menšej dávke, ak nenastane „histamínová reakcia“, v ďalšom pokuse ich skombinovať viac a vo väčšej dávke. Bez užitia Daosinu, samozrejme. Radšej večer alebo cez víkend, aby ste v prípade problémov mali možnosť zvládnuť ich. Ak sa vaše problémy takýmto provokačným testom nezhoršia, nemáte histamínovú intoleranciu a svoje problémy musíte riešiť inak. (Vtedy sa vám môže zísť naša kniha „Zachráňte svoje črevo“.)
Ak sa vaše problémy zhoršia, ešte stále to nemusí znamenať, že ide o histamínovú intoleranciu – možno ste skonzumovali niečo, čo vyvolalo imunologickú alebo mikrobiálnu reakciu. Teraz je nám teda jasné, že tieto problémy naozaj vyžadujú často až detektívny prístup. Určite vám pri tom pomôže aj naša tabuľka vhodných a nevhodných probiotík pri histamínovej intolerancii https://encyklopedia.akv.sk/wp-content/uploads/2017/03/HIT-a-Probiotika_2018.pdf
