Zo Stredomoria do našich záhrad: Rastlina, ktorá vás postaví na nohy!

09.09.2019

Zoznámte sa s ozdobnou rastlinou v našich záhradách, ktorá má liečivé vlastnosti! Reč je o liečebne a pestovateľsky zaujímavej rastline s názvom slez maurský. Zaujímavosti o jej použití a pestovaní sa dozviete z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.


Slez maurský je dvojročná až trváca rastlina (pestuje sa ako jednoročná), ktorá dosahuje svojimi priamymi rozkonárenými stonkami výšku 1,5 – 2,0 m. Veľké úhľadné kvety sa skladajú z malého kalíška, päťcípeho kalicha a päťlupienkovej, ružovo fialovej koruny. Plody sú jednosemenné tvrdky.

Čítajte viac: Bylina kráľovských liečiteľov: Repík regeneruje pečeň a s telom dokáže zázraky

Domovom slezu maurského, Malva mauritiana L., je oblasť Stredomoria, odkiaľ sa dostal do našich záhrad ako ozdobná rastlina, ktorá často splanieva. Dnešný odborný názov malva sa vyskytoval už v antike. Odvodzuje sa z gréckeho moloché, malaché (súvisí s malassó = obmäkčujem), čo naznačovalo liečivé vlastnosti a obsah slizu v rastlinách.

Čo rastlina obsahuje? 

Rastlina a jej kvety obsahujú predovšetkým membránový sliz, z vedľajších obsahových látok sú to triesloviny a silica. Fialová kvetná koruna obsahuje antokyanové glykozidické farbivo. Detailnejší výskum obsahových látok sa realizoval len v posledných rokoch. V extraktov boli identifikované viaceré monokarboxylové kyseliny (palmitová, salycilová, škoricová a iné). Obsah silice je veľmi nízky (0,02 – 0,04 %), pričom bola v nej determinovaná vonná látka damascenón, veľmi príjemná vôňa ruží z Bulharska.

Liečebné využitie

Podľa nálezov semien v Lužici možno usudzovať, že slez ako rastlina sa liečebne používal už veľmi dávno. Lužická kultúra nadväzovala na mohylové kultúry strednej doby bronzovej  zo 14. storočia pred naším letopočtom. Hlavným predmetom obživy obyvateľov bolo radlicové poľnohospodárstvo, pričom v menej úrodných oblastiach bola rastlinná výroba dopĺňaná aj dobytkárstvom. Neskôr, ho starovekí lekári bežne ordinovali vnútorne i zvonka.

Súčasné využitie je veľmi široké v humánnej a veterinárnej medicíne, v ľudovom liečiteľstve a vo včelárstve. Kvitnúce rastliny od mája do októbra poskytujú pre včely bohatú nektárovú aj peľovú pašu. Výťažnosť nektáru je až 30 kg.ha-1 a jeho cukornatosť (45 %) patrí k najvyšším medzi rastlinnými druhmi.

Slez má perfektné účinky hlavne na všetky oblasti slizníc a nezaostáva ani za vonkajšími pozitívnym liečebným efektom. Pomáha pri podpore obranyschopnosti, ako prevencia vzniku chrípky či nádchy a civilizačných ochorení s antiseptickými a detoxikačnými účinkami. Podporuje a prečisťuje trávenie, žalúdok a črevá, odstraňuje hnačky a plynatosť Prečisťuje močové cesty a aj obličky Odstraňuje zápaly v ústnej dutine a horných dýchacích cestách, kašeľ, rozpúšťa hlieny a tvorí prísadu do ústnych vôd a kloktadiel. Zvonka lieči a dezinfikuje rany, podporuje ich lepšie hojenie, odstraňuje pocit svrbenia a opuchy, lieči a zmierňuje kožné choroby (ekzém, psoriáza…).

V homeopatii sa používa na prípravu špeciálneho roztieraného prípravku TEEP, ktorý obsahuje celé kvitnúce čerstvé kvety (dávka 3 g). Jeho aplikácie sú externé na zle sa hojace rany, opuchy, zatvrdnuté žľazy a iné.

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 


Ako pripraviť macerát? 

Suché kvety môžeme použiť ako macerát, zápar a odvar. Macerát pripravíme použitím 2 až 3 lyžičiek kvetovej drogy na 2 poháre vody ako dennú dávku na pitie. Zápar 1 lyžička kvetnej drogy na pohár vody, 10 minút vylúhovať, scediť, sladiť a môžeme piť horúce na choroby horných dýchacích ciest. 

O pestovaní slezu maurského

Na pestovanie slezu maurského je vhodná slnečná poloha chránená pred vetrom, a tým aj pred poškodením. Bohatá úroda sa dosahuje na pôdach hlinitých, až hlinito-piesočnatých, stredne ťažkých. Pretože za jeden rok dorastá na mohutnú rastlinu, vyžaduje pôdu bohatú na živiny, s dostatkom vlahy, dobre hlboko skyprenú.

Sadenice na pozemok môžeme vysádzať od 10. do 20. mája vo vzdialenosti 0,70 × 0,60 m. Po výsadbe treba porast plečkovať v riadkoch a medzi rastlinami okopať, aby bol stále bez buriny. Okopávku a plečkovanie robíme dovtedy, kým sa porast nezapojí. Počas vegetácie dbáme, aby sa nevyskytli škodcovia a choroby. 

Slez najprv rastie veľmi rýchle a vytvára veľké listy. Keď dorastie do výšky 1,50 – 1,70 m, vrchol odrežeme, aby sa rastliny rozkošatili a nasadili na semeno. Kvety majú fialovú farbu. Ak sa v poraste vyskytnú rastliny s kvetmi svetlejšej a inej farby, hneď ich odstránime. 

Kvet sa zbiera len zo slezu maurského v čase plného rozvoja bez stopky, ale aj s kalichom. 

Ten je už háklivý, vyžaduje si zber za suchého počasia a materiál nemožno stláčať. Materiál sa suší v tieni, v jednej vrstve, najlepšie na lieskach. Pomer zosušenia kvetu je 6 – 8 : 1, dobre usušený kvet pri dotyku šuchoce ako papier. Správne usušená kvetná droga (Flos malvae mauritianae) je tmavomodrá (pomalým sušením až fialová).

Semenice začnú vytvárať semeno, ktoré je sivé, po odstránení osemenia čierne. Doba zberu závisí od počasia. Semenice zberáme za sucha, keď nie je rosa, semená otrhávame a vkladáme do vedra. Potom osivo odvezieme do sýpky, kde ho rozhrnieme na silonové sitá v 50 – 80 mm vrstve a každý deň ho obraciame, aby dobre doschlo (4 – 7 dní). Môžeme ho rozložiť aj na papieroch na dlážke povaly. Osivo potom vymlátime mláťačkou, na ktorej upravíme obrátky. Semeno sa spravidla dobre neoddeľuje, preto používame aj odsemeňovače. Napokon ho prevejeme fukárom, zbavíme nečistôt, ešte raz rozložíme na papiere vo vrstve 50 – 80 mm a dosušíme.

Každý množiteľský porast liečivých rastlín musí byť od iného vzdialený najmenej 0,60 m, aby sa zamedzilo mechanickému primiešavaniu iných druhov pri kultivácii a zbere. Dbáme na to, aby sme dvojročné slezovité rastliny neumiestňovali pri jednoročných, pretože by sa mohli vyskytnúť rôzne ochorenia, predovšetkým ochorenia hrdzou. Z tohto dôvodu odporúčame pestovať takéto populácie od seba aspoň na vzdialenosť 100 m. Úroda osiva z 100 m2  je približne 6,0 – 8,0 kg.

Fotogaléria


Tagy:
rastlina slez maurský

09.09.2019  |  Foto: I. Šalamon  |  Autor: © Zoznam/doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia