Najstaršia rastlina ľudového liečiteľstva: Rebríček je žalúdočný elixír

20.07.2019

Bylina s ľudovým názvom „myší chvost“ sa v liečiteľstve uplatňuje už stáročia. Ako netradičné korenie našla využitie dokonca aj v kuchyni. Detaily o jej účinkoch a pestovaní sa dozviete z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Rebríček obyčajný, známy aj pod ľudovým názvom myší chvost, je rozšírenou trvácou rastlinou. Rastie na suchých trávnatých stepných lokalitách so skalnatým, kamenistým alebo piesočnatým podkladom, na rumoviskách, pri okrajoch komunikácií, ale aj na lúkach, pasienkoch, v kroviskách a svetlých stromovitých zárastoch.  

Čítajte viac: Všeliek zo Stredomoria: Levanduľa utíši každú búrku v tele

Latinský názov tejto rastliny je Achillea millefolium L., pričom slovo „achillea“ je odvodené od mena gréckeho mýtického hrdinu Achilla, ktorý liečil kráľa Telepha listami rebríčka v trójskej vojne. Iný príbeh hovorí, že tinktúra z tejto byliny ho mala chrániť pred šípmi, preto si ňou potrel celé telo okrem päty, čo sa mu napokon stalo osudným.

Čítajte viac: Bylina kráľovských liečiteľov: Repík regeneruje pečeň a s telom dokáže zázraky

Druhový názov rastliny pochádza z latinského „mille“– tisíc a „folium“ – list, od čoho je odvodený ruské pomenovanie – tisiačalistnik.

Obsahové látky rebríčka obyčajného boli prebádané až v posledných rokoch. Dôležitými zložkami sú flavonoidy – glukozidy apigenínu a luteolínu, ktoré tvoria vlastné účinné terapeutické látky a vyznačujú sa horkastou chuťou. Ďalej sú tu bázické obsahové látky, betonicín, cholín, triesloviny a kumaríny. Množstvo silice veľmi kolíše (0,05 – 0,25 %) a rovnako jej zloženie. Náš výskum na lokalitách v Levočských vrchoch dokázal, že obsah silice vo vňati rastlín sa pohyboval od  0,20 ± 0,02 % do 0,20 ± 0,02 %. Na druhej strane, vzorky zozbierané na prirodzených stanovištiach v Balchiku, v Bulharsku, mali až 0,45 ± 0,05 % éterického oleja.

V nami analyzovanej rebríčkovej silici bolo metódou GC-MS stanovených 31 zložiek. Hlavnými identifikovanými zložkami boli kamfor (14,35%) a sabinén (14,35%), chamazulén (12,18%), α-cedrén (7,77%) a β-pinén (7,60%). Najdôležitejšou zložkou sú však proazulény (napríklad achilín a milefín), ktoré počas destilácie konvertujú na azulény, ako je chamazulén. Tmavomodrá silica izolovaná z rastlinnej drogy zbieranej v Levočských vrchoch (východné Slovensko) a v Balchiku (severné Bulharsko) mala až 33 percent chamazulénu.

Kvitne do konca leta

Rebríček obyčajný je trváca rastlina s okrúhlym, pod zemou sa plaziacim podzemkom. Stonky sú 0,2 až 0,6 metra vysoké, priame, hore rozkonárené, riedko vlnité, lysavejúce a husto olistené. Listy sú úzke, drobné a kopijovité, dvoj- alebo trikrát perovito strihané. Kvety rastú usporiadané v metlinatom vrcholíku a sú špinavo biele alebo ružové.

Plodom je sploštená nažka béžovej farby s rozsiahlym úzkym krídlovým okrajom. Rastlina kvitne od júna do septembra, pričom vyprodukuje až 26 000 semien.

Zbierajú sa kvetné úbory (kvety) (Flos millefolii) a vňať (Herba millefolii). Úbory sa najlepšie odstrihujú nožnicami so stopkou do 10 milimetrov, lebo inak tvoria vňaťovú drogu. Je potrebné zostrihávať len biele úbory, a to na začiatku rozkvitania. Nie sú háklivé a nezaparujú sa. Pomer zosušenia je 5 – 6 : 1. Kvety sa sušia rozložené v tenkých vrstvách za dobrého vetrania. Vňať najlepšie orezávame kosákom za pridŕžania hornej kvitnúcej časti, pričom musí mať dĺžku do 0,25 milimetra. Na stonkách musí byť väčšia časť úborov v štádiu pupeňov. Pomer zosušenia materiálu je asi 4 : 1 – suší sa bežným spôsobom v tieni, rýchlo za dobrého vetrania. Drogu skladujeme v tme a v suchu, vonia slabo aromaticky a chutí príjemne trpko.

Vzhľadom na skutočnosť, že cena kilogramu takejto silice sa pohybuje do 2 500 eur, manažment a využitie takýchto prírodných zdrojov vo vybranom krajinnom priestore by mohlo v blízkej budúcnosti priniesť značný ekonomický efekt.

Účinná pomoc pri poruchách trávenia 

Vďaka ďalekosiahlej histórii využívania liečivých účinkov rebríčku právom patrí pomenovanie najstaršej rastliny ľudového liečiteľstva. Rebríčková droga sa používa ako aromatický a horký prostriedok na zlepšenie chuti do jedla a na zvýšenie vylučovania žalúdočných žliaz pri poruchách trávenia a nadmernom obsahu žalúdočných štiav. Používa sa na uvoľnenie kŕčov, všeobecne pomáha pri trávení a priaznivo vplýva na srdcovú činnosť a krvný obeh. Zvyšuje zrážanie krvi a pôsobí na zastavenie krvácania pri maternicových a obličkových zápaloch, pri hemoroidoch, krvácaní z nosa alebo ďasien, pri liečení rán. Zosilňuje sťahovanie maternice (pri nedostatočnej a nepravidelnej menštruácii), zvyšuje vylučovanie moču pri prílišnom napätí svalov, účinkuje tiež proti pôvodcom malárie a hlístam. Droga rebríčka obyčajného však nie je celkom neškodná. Neodporúčajú sa preto vyššie dávky a jej dlhodobé užívanie.

Listy a kvety môžeme použiť ako korenie do zeleninových a zemiakových polievok, guľášu, mastných a zeleninových jedál. Sú tiež obľúbené k syrovým nátierkam spolu s pažítkou a cibuľou.

Keďže rebríček je široko rozšírený, v malo- ani veľkoplošnom pestovaní nemá zvláštne nároky na lokalitu. Klíma a pôdne pomery nemusia byť náročné, ale pre kultiváciu neodporúčame vlhké oblasti.

Pestovanie rastliny

Taxonomicky je Achillea millefolium L. mnohotvarým druhom, ktorý obsahuje viaceré poddruhy : ssp. millefolium s formou rosea a purpurea ; ssp. Colina ; ssp. Sudetica; ssp. Pannganica. Odlišujú sa v morfológii a sčasti tiež v ich kvantite prírodných substancií. Poznáme dve pestované odrody – tetraploidnú „PROA“ s dostatkom proazulénu s bielymi kvetmi a diploidnú „ALBA“ (druh: Achillea colina J.Becker ex Rchb.), ktorá má rastliny s primeranou výškou obsahu silice a vysokým obsahom proazulénu s bielymi alebo svetloružovými kvetmi.

Pestovateľský postup začíname hnojením pozemku. Je potrebné  dusíkaté hnojivo 40 kg.ha-1. Druhá dávka v rovnakej výške by mala nasledovať po prvom zbere. Pre ročné pôdne hnojenie je odporúčané pridať 50 kg.ha-1 P2O5 a 100 kg .ha-1 K2O.ň

Pri staršej agrotechnike sa používa vegetatívne presádzanie. Z divo rastúcich rastlín, ktoré sú zberateľné prakticky všade, môžu byť podzemky ľahko oddelené. Najlepšie je sadenie na skorú jar, vtedy sa v prvom roku očakáva postačujúca žatva. Optimálna rastová teplota je 20 stupňov Celzia. Odstupy medzi rastlinami majú byť 0,5 x 0,3 alebo 0,4 x 0,4 metra. Počet rastlín by nemal prekročiť 65 000 ks.ha-1.

Najnovšie boli dosiahnuté dobré výsledky aj s priamou sejbou na jeseň (september) do riadkov vzdialených 0,45 metra. Výsevok je 2 až 3 kg.ha-1. Povrch pôdy sa po sejbe musí povalcovať. Porast sa udržiava nezaburinený pravidelným mechanicko-manuálnym ošetrovaním.

Kvitnúca vňať dlhá 0,25 metra sa zberá zrezávaním na začiatku kvitnutia (jún – júl). Po zbere sa musia zvyšky stoniek skosiť až po prízemnú ružicu listov. Po prihnojení porastu regeneračnou dávkou dusíka sa môže dosiahnuť v klimaticky priaznivom roku ešte jedna úroda kvitnúcej vňate v auguste až septembri. Vňať sušíme rozloženú v tenkých vrstvách pri umelej teplote do 40 stupňov Celzia. Úroda suchej vňate býva 3 t – 5 t.ha-1, ale môže byť aj vyššia.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
Ivan Šalamon myší chvost rebríček obyčajný

20.07.2019  |  Foto: Gettyimages.com, archív I. Šalamona  |  Autor: © Zoznam/doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia