Všimli ste si, že vás nesmierne irituje, keď sa niekto vo vašom okolí neustále vrtí a nevie obsedieťi? Tento zvláštny fenomén, známy ako misokinéza, môže podľa výskumu postihovať až jedného z troch ľudí.
Sedíte v kine, na prednáške či pri stole a človek vedľa vás neustále pohybuje nohou alebo si klepe prstami po stole. Cítite, ako sa vo vás stupňujú napätie, frustrácia a občas aj hnev. Ak sa v tomto správaní spoznávate, možno ste jedným z tých, ktorí trpia misokinézou – psychologickým javom, ktorý vyvoláva silné negatívne emocionálne reakcie na opakované pohyby iných ľudí. Hoci tento jav bol v minulosti málo skúmaný, nové výskumy ukazujú, že misokinéza je oveľa bežnejšia, než sme si doteraz mysleli. Informuje o tom sciencealert.com.
Čo je misokinéza a ako ju spoznáte?
Misokinéza sa prejavuje silnou nepríjemnosťou alebo podráždením, keď sledujete opakujúce sa pohyby niekoho iného. To môže byť napríklad, keď niekto okolo vás neustále kmitá rukami alebo nohami. Ide o podobný fenomén ako misofónia, pri ktorej sú ľudia citliví na určité opakované zvuky, no pri misokinéze sú spúšťačom vizuálne stimuly. Hoci je tento jav menej známy, výskumy ukazujú, že môže postihovať veľkú časť populácie.
Podľa psychologických štúdií môže misokinéza viesť k zníženej schopnosti sústrediť sa v spoločenských a pracovných prostrediach, čo môže mať negatívny vplyv na kvalitu života postihnutých osôb. Mnoho ľudí sa preto rozhodne obmedziť spoločenské aktivity alebo sa snaží vyhnúť situáciám, kde by mohli byť vystavení opakovaným pohybom iných ľudí.
Prečo misokinéza vzniká?
Hoci presná príčina misokinézy zatiaľ nie je známa, vedci sa domnievajú, že ide o prepojenie medzi vizuálnou citlivosťou a zrkadlovými neurónmi. Tieto neuróny v mozgu sa aktivujú nielen vtedy, keď sami vykonávame nejaký pohyb, ale aj keď sledujeme, ako ho vykonáva niekto iný. To by mohlo znamenať, že ľudia citliví na misokinézu mimovoľne prežívajú nervozitu alebo úzkosť osoby, ktorá sa neustále pohybuje, čo v nich vyvoláva pocit napätia.
Ďalšie výskumy naznačujú, že tento jav môže súvisieť aj so zvýšenou citlivosťou na vizuálne podnety alebo neschopnosťou blokovať rušivé prvky v zornom poli. Výsledky sú však zatiaľ nejasné, a preto je potrebné ďalšie skúmanie, aby sme lepšie pochopili mechanizmy, ktoré vedú k vzniku misokinézy.
Ako sa s tým vyrovnať?
Hoci misokinéza môže byť frustrujúca, existuje niekoľko stratégií, ktoré môžu pomôcť zmierniť jej dopad na váš život. Vedci odporúčajú skúsiť zmeniť miesto alebo sedieť tak, aby ste neboli priamo vystavení pohybom iných ľudí. Rovnako môže pomôcť aj praktizovanie mindfulness techník, ktoré vám pomôžu zvládať nepríjemné pocity spojené s misokinézou.
Najdôležitejším krokom je však uvedomiť si, že tento jav nie je ničím nezvyčajným. Hoci môže byť nepríjemný, nejde o vážne ochorenie. Jednoduché techniky, ako napríklad zlepšenie zvyklostí pri sedení či naučenie sa ignorovať drobné rušivé podnety, môžu pomôcť zvládať stres spojený s misokinézou.
