Každý pár, ktorý čaká dieťa, dúfa len v to, aby sa ich malý poklad narodil zdravý. Keď bábätko konečne príde na svet a začne objavovať všetko vôkol seba, mnoho rodičov sa znepokojí, keď sa im zdá, že bábätko je “pozadu” oproti rovesníkom. Boja sa, že s ich synom či dcérkou nie je niečo v poriadku. Kedy treba zbystriť pozornosť?
Vo väčšine prípadov sa dieťa napokon samé rozrozpráva alebo zo dňa na deň začne chodiť, akoby to robilo už celé týždne. Často ich k tomu “nakopne” škôlka, kde trávia celý deň s ostatnými deťmi a sú viac motivované k zlepšovaniu sa. Porucha autistického spektra sa však prejavuje aj inak a, žiaľ, nie je raritou, ak ho lekári diagnostikujú pacientom až v dospelom veku. Príčina autizmu nie je jasná, ale pokladá sa za vysoko dedičný a liečba nie je známa.
Ľudia trpiaci autizmom sú napriek svojim zdravotným problémom veľmi precízni, dôslední a majú veľmi dobrú pamäť na čísla, fakty či majú umelecký talent. Dôležité je, že správnym prístupom od raného detstva sa dá dosiahnuť celkové zlepšenie kvality života chorého. Podľa Národného portálu zdravia sa autizmus prejavuje už po dosiahnutí 6. mesiaca a utvrdzuje sa v druhom alebo treťom roku života. Porucha sa prejavuje nasledovne:
- problémy v komunikácii – nie sú schopní nadväzovať komunikáciu s inými ľuďmi alebo len ťažko;
- problémy v sociálnej interakcii – nechápu sociálne pravidlá
- problémy v sociálnej predstavivosti a empatii – nechápu myšlienky, pocity a konanie iných ľudí;
- repetitívne správanie – niektoré činnosti dookola opakujú, majú rituály a stereotypné správanie. Niekedy môže ísť aj o nebezpečné správanie (búchanie rúk o hlavu a pod.)
Na poruchy autizmu neexistujú žiadne lieky. Niektorým ľuďom však môžu podporné terapie a iné opatrenia pomôcť cítiť sa lepšie alebo zmierniť niektoré príznaky. Pacientom pomáhajú napríklad behaviorálna terapia, terapia hrou, fyzická terapia či logopedická terapia. Niektorým ľuďom s autizmom môžu pri zvládaní príznakov pomôcť aj masáže, záťažové oblečenie či prikrývky a meditačné techniky. Niektorí ľudia však môžu na určité prístupy reagovať dobre, zatiaľ čo iní nie. Treba brať do úvahy, že každé dieťa je iné a každé sa vyvíja iným spôsobom, preto netreba po spozorovaní niektorého zo znakov panikáriť.
