Kolaps biologických hodín: Choroba, ktorá vyvolá zmätok v každej bunke tela
Zdroj: gettyimages.com
Nemyslí vám to, priberáte aj z vody, cítite sa ako vyčerpaný a chorý človek? Možno len máte nezdravé spánkové návyky a trpíte tzv. sociálnym jet lagom, ktorému sa hovorí aj pásmová choroba.
Nastavujete si budík vo všedné dni, ale cez víkend ho vypínate, pretože sa potrebujete vyspať? Podľa britského denníka The Guardian môžete trpieť takzvaným sociálnym jet lagom (známym ako pásmová choroba), teda stavom spojeným s priberaním na váhe, zníženým duševným výkonom alebo chronickým ochorením.
Čítajte viac: Koľko hodín spíte? Vaša odpoveď môže odhaliť choré srdce roky dopredu
„Sociálny jet lag podporuje v podstate všetko, čo je v našom tele nesprávne,“ uviedol Till Roenneberg, profesor chronobiológie z univerzity Ludwiga-Maximiliana v Mníchove, ktorý tento termín použil prvýkrát. Sociálny jet lag sa u človeka objavuje vtedy, keď cez víkend chodí spať a vstáva neskôr ako počas všedných dní. Rovnako ako v prípade klasickej pásmové choroby býva následkom toho, že je naše telo nútené pohybovať sa v rôznych časových pásmach: prvé je určované pracovnými a sociálnymi povinnosťami, druhé našimi biologickými hodinami.
Čítajte viac: Aj posteľ môže byť pre chrbticu mučidlom: Pozor na bežné CHYBY, pomoc je úplne jednoduchá!
V akom rozsahu zažívate jet lag, záleží na miere rozdielov medzi vašimi časovými pásmami. Spánkové preferencie človeka z veľkej časti určujú gény. „Sovy“, ktoré zostávajú do neskorej noci hore a vstávajú neskoro dopoludnia, trpia sociálnym jet lagom viac než „škovránkovia“. Počas všedných dní totiž spia menej a spánkový deficit doháňajú cez víkend. „Škovránkovia“ zasa môžu trpieť, keď kvôli sociálnym povinnostiam chodia cez víkend do postele neskôr.
Zvýšené riziko zdravotných problémov
Typickým symptómom jet lagu sú problémy so spánkom. Telu chvíľu trvá, než sa prispôsobí novému časovému pásmu. Zvyčajne je to jeden deň za každé pásmo, ktoré ste prekročili. Sociálny jet lag a spánková deprivácia sú podľa Roenneberga prakticky neoddeliteľné.
Chronická spánková deprivácia je spojená s rovnakými chorobami ako sociálny jet lag, vrátane oboch typov cukrovky, srdcových ochorení, obezity a depresie. Ovplyvňuje okrem iného aj našu bdelosť, koordináciu rúk a očí, pamäť, logické uvažovanie a emočnú stabilitu.
Pomýlená ja každá bunka organizmu
Má to ale aj ďalšie dôsledky. V každej bunke človeka sú molekulárne hodiny, ktoré určujú načasovanie takmer každého fyziologického procesu v našom tele. Napríklad to, kedy sa cítime ospalo, alebo naopak bdelo, ale aj kedy vylučujeme hormóny, ktoré ovplyvňujú našu telesnú teplotu či náladu v priebehu dňa.
Tieto hodiny fungujú zhruba podľa 24-hodinového rozvrhu a synchronizujú sa na základe malej časti mozgového tkaniva zvanej suprachiasmatické jadro (SCN). To určuje čas podľa svetelných zmien v okolitom prostredí človeka.
Ak zmeníte načasovanie, podľa ktorého sa vystavujete svetlu - ako to robíte pri nepravidelných spánkových návykoch či prekračovaní časových pásiem - nastavenie vašich vnútorných hodín sa tiež posunie. Ak neustále meníte čas, kedy idete do postele a kedy sa vystavujete svetlu, vaše hodiny budú nesynchronizované.
Flexibilná pracovná doba ako riešenie
Problém by podľa Roenneberga mohla vyriešiť flexibilná pracovná doba. Zamestnancom by odporučil, aby začali pracovať až po tom, ako sa dostatočne vyspia. „Väčšina zamestnancov by do kancelárie prišla okolo desiatej alebo jedenástej, no zvýšilo by to ich produktivitu,“ hovorí odborník.
Jednoduchším riešením je aj uspôsobenie svetla. Čím dlhšie je podľa odborníkov človek vystavený svetlu, tým viac posúva načasovanie SCN a spať sa mu chce až neskôr. Odporúčajú preto vypínať veľké silné svetlá zhruba dve hodiny pred plánovaným odchodom do postele a osvetľovať priestor iba stolnými lampami. Stlmiť by sme si mali aj jas na smartfónoch a počítačoch.
Fotogaléria
sociálny jet lag spánková choroba
