Osobnosti spojili VIDEÁ, ktoré odhaľujú najväčší problém Slovákov: Pol milióna ľudí mlčí!

2018-10-04 16:00:00

Duševný svet dospievajúcich je zraniteľnejší, než si myslíme. Mnohých odborníkov prekvapuje, aký vysoký počet mladých ľudí ešte pred prahom dospelosti uvažuje o samovražde. Štatistické údaje zo Slovenska sú podľa nich alarmujúce. Vlani ukončili svoj život samovraždou tri dievčatá do 14 rokov a ďalších 35 detí v tejto vekovej kategórii sa o samovraždu pokúsilo. Aké prejavy môžu upozorňovať na problém?

Počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou na Slovensku za posledných deväť rokov narástol až o 72,1 percenta. Mnohé z porúch ústia až do pokusov o samovraždu. Tá sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO stala druhou najčastejšou príčinou úmrtia 15 – 29-ročných ľudí. Hlavnými motívmi sú konflikty a rodinné problémy.

Čítajte viac: Spánok ako spúšťač temnej choroby: Najväčšia chyba, ktorej sa dopúšťame počas noci

Počet ambulantne liečených 15 až 19-ročných mladistvých medziročne mierne narástol o 2,9 percenta, od roku 2009 sa však zvýšil o 72,1 percenta. „Najčastejšie im boli prvýkrát diagnostikované neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (32 percent). Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania boli diagnostikované v 20,5 percenta prípadov, v 13,8 percentách to boli afektívne poruchy,“ uviedol generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš.

Čítajte viac: Geniálna rada slávneho fyzika Stephena Hawkinga: Najkrajší odkaz pre ľudí s depresiou

V slovenských psychiatrických ambulanciách v roku 2017 vykonali 1 800 277 vyšetrení s diagnostikovanou poruchou. Detí do 14 rokov s poruchou zistenou prvýkrát v živote bolo 5 386, čo je po prepočítaní na 10 000 obyvateľov 63 maloletých.

Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby detí vo veku do 14 rokov boli diagnostikované poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. Tie tvorili až 59 percent. Nasledovali poruchy psychického vývinu, neurotické, stresom podmienené, somatoformné poruchy a duševná zaostalosť. Hospitalizácia pre duševné poruchy a poruchy správania bola nevyhnutná vo viac ako 43 000 prípadoch.

Samovraždené konanie v roku 2017

Vlani u nás zomrelo na dokonanú samovraždu 506 osôb. Samovraždy oboch pohlaví boli páchané predovšetkým osobami vo veku 50 – 59 rokov, nasledovali 40 – 49-roční a 60 – 69-roční. „Tri samovraždy vykonali deti do 14 rokov (pri všetkých išlo o dievčatá) a 14 mladistvých vo veku 15 – 19 rokov, z toho bolo 13 chlapcov,“ povedal šéf NCZI.

Najviac samovražedných pokusov bolo vo vekovej skupine 20 – 29-ročných. Deti do 14 rokov sa pokúsili o samovraždu 35-krát a mladiství od 15 do 19 rokov až 94-krát. Podiel samovrážd aj samovražedných pokusov detí a mladistvých z celkového počtu v posledných rokoch rastie. Zatiaľ čo v roku 2013 vykonali 0 – 19-roční 2,3 percenta samovrážd a 8 percent pokusov o samovraždu, v roku 2017 to bolo už 3,4 percenta a 15,3 percenta.

U detí a mladistvých do 19 rokov boli hlavným motívom samovražedných pokusov konflikty a rodinné problémy (43,4 percenta). Školské problémy predstavovali 16,3 percenta, pričom ich podiel vzrástol medziročne o 2,2 a oproti roku 2015 až o 6,2 percentuálnych bodov.

Psychiatrická diagnóza bola pri pokuse o samovraždu zistená v 76,5 percentách prípadov. Najčastejšie zistenou psychiatrickou diagnózou vo vekovej skupine do 19 rokov boli neurotické poruchy, poruchy podmienené stresom a somatoformné poruchy s počtom 40 prípadov (51,3 percenta v danej vekovej skupine).

Ako je možné, že si dieťa siahne na život?

Deti do 14 rokov sa pokúsili o samovraždu 35-krát a mladiství od 15 do 19 rokov až 94-krát. Samovražda u troch dievčat vo veku do 14 rokov bola minulý rok dokonaná. Zdá sa až absurdné, že sa u dieťaťa v tomto veku zrodí myšlienka na samovraždu. Preto, ak mladý človek v tomto veku o samovražde čo i len hovorí, netreba nad ním mávnuť rukou. Chlapci svoje depresívne poruchy často skrývajú za imidž zlého správania, dievčatá bývajú považované za precitlivené. Výsledkom je snaha upozorniť na svoje problémy, pocit beznádeje, neschopnosť vysporiadať sa s týmito pocitmi.

Ako veľmi musia byť jeho problémy prehliadané, ak dieťa uvažuje o samovražde? Zo štatistík je zreteľné, že opakujúcimi sa motívmi sú poruchy so zárodkom v detstve a počas dospievania. Problémy v škole, šikana, konflikty v rodine. Deti reagujú na traumy a problémy inak, ako dospelí. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje, že je potrebné si uvedomiť, že dieťa nie je malý dospelý. Príznaky ťažkých duševných porúch sú iné ako u dospelých ľudí, a preto je potrebné venovať im špeciálnu pozornosť a nezamieňať si prvé príznaky vážnej poruchy s tínedžerským správaním, ktoré prejde. Potom už môže byť neskoro.

Príznaky porúch u detí a dospelých sa líšia

Sťažuje sa dieťa na bolesť hlavy, brucha alebo má problémy so spánkom? V kombinácii s depresívnou náladou či poruchami koncentrácie, straty energie a záujmov môže ísť o vážne príznaky depresie u dieťaťa. Čím je dieťa menšie, tým sú príznaky prítomné viac v telesných funkciách ako v psychike. U adolescentov najviac sledujeme prejavy nudy, beznádeje a podráždenú náladu. Častými spúšťačmi depresie u detí sú stres v škole alebo v rodine, strata blízkeho človeka, ale takisto zanedbávanie, psychické či telesné ubližovanie. Pojmy ako šikana a kyberšikana rozhodne netreba brať na ľahkú váhu. To všetko dieťa traumatizuje a môže vyústiť až do sebapoškodzovania a neskôr do pokusu o samovraždu. Napriek tomu je depresia u detí často prehliadaná, až u 30 percent chlapcov bola považovaná za poruchu správania. Pritom 50 percent všetkých duševných porúch sa objaví už vo veku 14 - 24 rokov, 80 percent vo veku 15 - 18 rokov.

U 32 percent mladistvých môže depresia prejsť do bipolárnej poruchy. Ako tento stav spoznať? Najčastejšími prejavmi sú v tomto prípade prudké zmeny nálad, odmietanie autority, pomočovanie či predčasné nevhodné sexuálne správanie. Príčin je viacero, potrebný je záujem rodiny a okolia, ktorí príznaky včas rozpoznajú a následná lekárska diagnostika. „Je potrebné rodiny edukovať a venovať pozornosť odbornému poradenstvu. Vďaka včasnej diagnostike sa človek s duševnou poruchou môže vrátiť do bežného života,“ uvádza doktor Ján Šuba primár Detskej psychiatrickej kliniky Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH).

Chýbajú doliečovacie lôžka a pedopsychiatri

Takáto liečba má tri základné fázy - akútnu, pokračujúcu a doliečovaciu. Liečba si vyžaduje dostatok kvalitných lôžok, a žiaľ, práve s nimi je aktuálne na Slovensku problém. Súčasná situácia hovorí o absencii doliečovacích lôžok. Pacienti tak nútene zotrvávajú na akútnych lôžkach. „Najväčším problémom pre oblasť Bratislavy a západného Slovenska je doliečovanie. Bývalé 30-lôžkové Oddelenie pre deti a dorast v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku bolo už dávnejšie zrušené, a v roku 2015 zanikol aj detský psychiatrický stacionár v Bratislave. Týmto vznikla situácia, že hlavné mesto Slovenska a jeho široké okolie nemá zabezpečenú pokračujúcu liečbu pre deti a dorastencov na lôžkach, ani v psychiatrickom stacionári,” konštatuje Šuba. O nič lepšie na tom nie je ani východné Slovensko. Košice toho času vôbec nedisponujú akútnymi pedopsychiatrickými lôžkami. V Prešove síce vzniklo nové oddelenie pre dorastencov, ktorí boli v kontakte s drogami, ale chýba tam školený stredný personál.

Alarmujúca je i situácia s pedopsychiatrami. Súčasná platná vyhláška o personálnom obsadení počíta so 17 pacientmi na jedného detského psychiatra na lôžku. Ide o náročnú prácu, a lekári a zdravotné sestry majú aj pre tieto dôvody čoraz menší záujem pracovať na týchto oddeleniach. V Trnavskom a Prešovskom kraji pedopsychiatri chýbajú úplne.

Prečo práve deti a mládež?

Situácia je vážna, a tak sa aj Svetová federácia pre duševné zdravie rozhodla tento rok vo svojej kampani zamerať na mladých ľudí a ich duševné zdravie v meniacom sa svete. Cieľom je upriamiť pozornosť na problémy, ktorým mládež a mladí dospelí v súčasnej dobe čelia a začať verejnú diskusiu o tom, čo potrebujú, aby mohli vyrastať zdraví, šťastní a odolní. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú deti nútene vyrovnať sa s mnohými traumami dnešnej doby, konfrontované sú LGBTQ komunity, etnické menšiny a v dobe internetu sa rozmáha i kyberšikana.

Celkovo bolo u nás v minulom roku zaznamenaných 506 samovrážd. Dôvodom boli duševné poruchy prameniace v naoko zvyčajných problémoch. Vziať si život sa pokúsilo približne 5 000 ľudí. Otázku, či sa táto situácia dá zmeniť, si dlhodobo kladie aj nezisková organizácia Liga za duševné zdravie. Vo svojej aktuálnej informatívnej kampani Vyliečme nezáujem sa rozhodla bojovať s tabuizovaním tém duševného zdravia. Kampaň podporilo niekoľko známych osobností videami na svojich sociálnych sieťach. Sú medzi nimi Iveta Radičová, Evelyn, Sajfa či Peter Bebjak. Namiesto na seba v nich upriamujú pozornosť na dôležitosť záujmu o duševné zdravie.

Zbierka Dni nezábudiek 2018

Liga za duševné zdravie SR kampaň pripravila v súvislosti s celonárodnou zbierkou Dni nezábudiek 2018. Cieľom je vyzbierať finančné prostriedky na obnovu 24-hodinovej bezplatnej linky dôvery Nezábudka. Tá už 12 rokov nefunguje. Podporiť organizáciu môžete dobrovoľným príspevkom na malý modrý kvietok od 3. - 7. októbra v uliciach slovenských miest, zaslaním SMS správy na skrátené číslo 833 v hodnote 2 € u všetkých operátorov do 31.10. 2018, alebo priamym vkladom na zbierkové účty až do konca decembra 2018. Prispieť môžete aj práve teraz na stránke Vyliečme nezáujem.

O Lige za duševné zdravie

Liga za duševné zdravie na Slovensku už 18 rokov mení postoje slovenskej verejnosti k duševnému zdraviu a svojimi aktivitami znižuje stigmatizáciu ľudí s duševnými poruchami. Staré predsudky nás obmedzujú a môžu spôsobovať diskrimináciu. Ten najhorší stav je nezáujem. Nezáujem verejnosti, ale aj inštitúcií o duševné zdravie, o ľudí, ktorí trpia duševnými problémami. Súčasťou kampane je Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, aby sa získané financie mohli rozdeliť do slovenských regiónov na projekty, ktoré pomáhajú ľuďom s duševnými poruchami. Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba.