Porucha spánku, ktorá predpovedá Parkinsonovu chorobu: Na tieto prejavy si dajte pozor!

28.10.2017

V nedeľu 29. októbra 2017 sa uskutoční prechod na zimný čas – ručičky hodín si posunieme dozadu a noc bude mať o jednu hodinu navyše. Posun času vnímajú mnohí ľudia negatívne. Jeho vplyv na naše zdravie objasnili lekári a výskumníci z Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP v Košiciach.

 

„Jesenný posun času vnímame pozitívnejšie preto, lebo ľudia, ktorým vyhovuje dlhšie si pospať, získajú akoby hodinu k dobru. Preto budú tento posun aspoň niekoľko dní vnímať kladne, kým nenabehnú na nový časový režim,“ spresňuje košická doktorka a vedkyňa Eva Feketeová a dodáva, že zmenu času pociťujú najmä deti, starší ľudia a citlivejší jedinci, u ktorých sa môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti.

Čítajte viac: Známa grafologička o chorobách, ktoré odzrkadľuje písmo: Sledujte zvláštne znaky v rukopise

 „Čas sa posúva už celé desaťročia s cieľom ušetriť energiu a lepšie využiť denné svetlo, pričom ‚normálny‘ čas je ten zimný. Letný čas bol po prvýkrát zavedený v roku 1908 v Kanade a od roku 1916 sa čas posúva aj v Európe, pričom celkovo to dnes robí asi 40 percent krajín sveta. V súčasnosti je už ekonomický prínos uvedenej zmeny dosť spochybňovaný, no letný čas prispieva k prirodzene dlhším večerom v jarnom období. A práve prirodzené denné svetlo je dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme. Sú to súčasne tie isté biologické hodiny, ktoré trpia pri posune času. Aj keď pri tom jesennom variante môžeme o hodinu dlhšie spať, skorý príchod tmy v podvečerných hodinách dokáže indukovať smutnú náladu a depresívne myšlienky. Jedinci, ktorým trvá adaptácia na nový čas dlhšie, môžu prechodne trpieť spánkovou depriváciou, ktorá sa podieľa na dopravných a pracovných nehodách,“ poznamenáva spánková odborníčka z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UNLP Košice.

Parasomnia ako výstraha

Pracovníci Neurologickej kliniky UPJŠ LF, ktorí sa venujú výskumu a liečbe porúch spánku a bdenia viac ako dvadsať rokov, upriamili svoju pozornosť predovšetkým na narkolepsiu a parasomniu. Narkolepsia je veľmi zriedkavé ochorenie, pri ktorom človek stráca kontrolu nad stavom bdenia a samovoľne upadá do spánku aj počas dňa a rôznych situácií. Parasomnie predstavujú neprirodzené stavy sprevádzajúce spánok a typická je pre ne pohybová aktivita v stave zmeneného vedomia, napríklad pri námesačnosti.

Posledné desaťročie je odborná verejnosť fascinovaná parasomniou označovanou ako porucha správania v REM spánku, teda fázy spánku s prítomnými rýchlymi pohybmi očí, ktorá sa prejavuje hlavne nadránom rozprávaním alebo kričaním zo spánku, rozhadzovaním rúk alebo nôh, vykonávaním pohybov, o ktorých sa pacientom práve sníva a u časti pacientov nebezpečným správaním spojeným s úrazmi a pádmi z postele. Dôvodom tohto záujmu odborníkov je fakt, že prítomnosť parasomnie, spolu s inými symptómami, môže s vysokou pravdepodobnosťou predznamenávať blížiacu sa Parkinsonovu chorobu.

Výskumu týchto symptómov sa niekoľko posledných rokov venuje tím pracovníkov Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP pod vedením profesorky Zuzany Gdovinovej a výskumníka Mateja Škorvánka.

Diagnóza ochorenia prichádza neskoro

 „Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bežný život pacientov. Najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov, ktoré sa môže vo včasnom motorickom štádiu prejavovať napríklad zmenšením písma, neobratnosťou končatiny, chýbaním súhybov horných končatín pri chôdzi alebo svalovou stuhnutosťou. V neskorších štádiách sa pridávajú problémy s chôdzou, stabilitou, často aj s opakovanými pádmi a u približne 70 percent pacientov je prítomný tras, ktorý je typicky kľudový (pri chôdzi alebo keď pacient nič nerobí). Okrem motorických prejavov majú pacienti aj množstvo nemotorických prejavov, ktoré môžu zahŕňať napríklad problémy s močením, stolicou, výkyvmi krvného tlaku, nadmernou spavosťou, poruchami nálad a v neskorých štádiách často aj demenciou a halucináciami,“ hovorí doktor Škorvánek.

Problém diagnostiky je podľa jeho slov ten, že v čase objavenia sa prvých motorických prejavov, keď sú lekári v súčasnej dobe schopní klinicky stanoviť diagnózu Parkinsonovej choroby, už ochorenie u človeka prebieha 10-20 rokov. Teda je v skutočnosti v pomerne pokročilom štádiu. Vtedy je možná len symptomatická liečba. Všetky stratégie na spomalenie alebo zastavenie progresie ochorenia boli doteraz neúspešné.

Priebeh spánku je dôležitým znamením

 „Identifikácia pacientov v predmotorickom štádiu je z hľadiska včasnej diagnostiky kľúčová. V súčasnosti prebieha na Neurologickej klinike UPJŠ LF a UNLP rozsiahly dlhodobý výskumný projekt, ktorý sa zameriava na štúdium predmotorických štádií Parkinsonovej choroby a špecificky dvoch jej rizikových faktorov.  Jedným z najšpecifickejších prejavov predmotorického štádia ochorenia sú práve poruchy správania v REM spánku - u viac ako 80 percent pacientov vznikne do niekoľkých rokov plne vyjadrená Parkinsonova choroba alebo iné degeneratívne ochorenie. Ďalším z týchto predmotorických prejavov je dôkaz prítomnosti patologickej bielkoviny alfa-synukleín v periférnych tkanivách, napríklad v koži, črevnej sliznici alebo slinných žľazách - viac ako 80 percent pacientov, u ktorých sa tieto zmeny nájdu, má alebo bude mať plne vyjadrenú Parkinsonovu chorobu. Preto sme sa zamerali na sledovanie týchto dvoch predmotorických prejavov, pričom realizujeme na našej klinike rozsiahly výskum, ktorého prvé výsledky už boli prezentované na viacerých významných medzinárodných fórach a publikované v prestížnych medzinárodných časopisoch,“ dodáva Škorvánek.

Fotogaléria


Tagy:
spánok narkolepsia poruchy spánku Parkinsonova choroba parasomnia

28.10.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: Tlačová správa

Ďalšie články

PlniElanu.sk

Diskusia