Pre niektorých je to nutnosť, ktorú aspoň raz v roku treba splniť. Iní tak robia automaticky, jednoducho sa to patrí. Zaspomínať si na svojich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami, zapáliť im sviečky a položiť na hroby veniec. Návšteva cintorínu však nemusí byť dobrým nápadom...
Tento zvyk sa u nás udržiava hojne. Cintoríny praskajú vo švíkoch, ľudia s kahancami, sviečkami a vencami sa chystajú na hroby svojich drahých, kde si ich takýmto spôsobom uctia. Existujú však aj iné možnosti, ako si zaspomínať na svojich zosnulých blízkych a ktoré sú často pre človeka zdravšou alternatívou.
Vyvolávajú viac než len pochmúrnu náladu
Je totiž dokázané, že na cintorínoch vládne akási negatívna energia. Nejeden z nás sa tam necíti práve najlepšie, vládne tam zvláštna atmosféra, ktorá mnohým až priam naháňa strach. Nie je žiadnou novinkou, že na cintoríny mnohí nechodia práve s veľkým nadšením či radosťou. Vedci dokonca zistili, že ide o miesta, ktoré vyvolávajú nepríjemné pocity, úzkosť a dokonca až depresie! Tieto stavy môže mať hlavne človek, ktorý je veľmi citlivý. Môžu ho sprevádzať aj niekoľko dní po návšteve cintorínu.
Vo vzduchu cítiť akési ticho, neznámo a hlavou nám prebiehajú rôzne myšlienky. Okrem nepríjemného pocitu v žalúdku, ľudská myseľ cíti strach ako reakciu na čokoľvek, čo by mohlo ohroziť naše zdravie. Neznámych vecí sa najviac bojíme. Keďže cintoríny zvyčajne symbolizujú predovšetkým smrť a miesto posledného odpočinku, niet divu, že sa cítime zvláštne a trpíme úzkosťou. Je otázne, či sú vhodným miesto pre malé deti. Mnohí rodičia s deťmi tam však nechodia a vyhýbajú sa im aj niektoré tehotné ženy.
Choroba z cintorínov
Aj keď sa mnohým zdá nereálne celý rok sa vyhýbať hrobom kvôli strachu a nepríjemným pocitom, niektorí nemôžu navštíviť cintoríny aj celé roky. Existuje totiž choroba, ktorá im to znemožňuje. Coimetrofóbia je panický strach z cintorínov a hrobov. V tomto prípade už ide o vážne ochorenie, ktoré by sa malo liečiť s pomocou lekára. Pacienti nepociťujú len akúsi nechuť z cintorínov, ale mávajú negatívne fyzické reakcie, ktoré v nich toto miesto vyvoláva. Majú príznaky ako dýchavičnosť, závrate, potenie, nevoľnosť, triašku, búšenie srdca a neschopnosť hovoriť alebo myslieť.
Tí, ktorí cintoríny naozaj nezvládajú, môžu spomínať aj inak. Napríklad pri listovaní albumu, kde sa nachádzajú staré fotky. Alebo zapálením sviečky doma, pomodlením sa v kostole či možnosťou navštíviť virtuálny cintorín.
Cintoríny majú zlú povesť. Častokrát sú vykreslené v televízii ako miesta s desivými scénami. Duchovia lietajúci okolo náhrobkov, či zombie, ktoré vychádzajú zo zeme.. Deväťdesiat percent strašidelných a hororových scén sa odohráva práve na cintorínoch. Média majú na nás veľký vplyv, takže aj kvôli nim máme strach, zdržovať sa na miestach posledného odpočinku. Pritom cintoríny nám neublížia, ide predsa o miesta, kde vládne pokoj a kde sa môžete stretnúť so svojimi blízkymi. Aj keď na druhej strane, stále sú s nami, nech sa nachádzame kdekoľvek..
Čítajte tiež: Svet zasiahla epidémia: Je horšia, než odborníci predpokladali!
