Ako mozog reaguje na stres? Procesy, ktoré by ste mali poznať!
Zdroj: thinkstock.com
Stresy v práci, stresy doma. Stresuje vás nedokončená úloha v rámci projektu, stresy z toho, že ste doma opäť nestihli upratať. Je prítomný v našich životoch a len málokto sa mu vyhne. To, ako vplýva na našu náladu vieme. Ako ale vplýva na náš mozog.
-
Zvyšujete riziko vzniku infarktu
Stres je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa stav človeka vyhrotí až do tak nebezpečnej stavu, ako je infarkt. Spolu s depresiou je stres jedným zo psychologických faktorov, ktoré k infarktu prispievajú.
„K tradičným rizikám infarktu ako je hladina cholesterolu, krvný tlak, fajčenie – tie sú naozaj dôležité, existujú však štúdie, ktoré ukazujú, že psychologické charakteristiky sú rovnako dôležité,“ povedala Susan Everson-Rose, spoluautorka štúdie, ktorá dokázala, že stres je jedným z faktorov, ktoré mozgové príhody ovplyvňujú.
-
Máte zvýšené riziko rozvoja depresií
Podľa nedávnych štúdií chronický stres a zrod nových neurónov spolu súvisí, ale v negatívnom zmysle. Čím viac stresu v živote máme, tým menej neurónov sa nám v organizme tvorí. Hoci výskum zatiaľ prebehol iba na myšiach, je tu dôvod, aby sme sa podobného „spojenia“ obávali.
„Myslím, že zistenia zapadajú do myšlienky, že stres môže spôsobiť depresie a že stresové situácie nástup depresie môžu urýchliť,“ povedala Heather Cameron, vedúca pracovníčka neuroplastiky.
-
Zmenšuje sa nám mozog
Úzkosť je spätá so stresom. Strata domova, rozchod, smrť milovaného človeka – situácie, ktoré v nás okrem smútku vyvolávajú aj stres, ako budeme pokračovať. Zistilo sa, že práve stres z podobných situácií môže za úbytok šedej hmoty v niektorých častiach mediálnej prefrontálnej kôry.
MRI sken 103 zdravých jedincov odhalil, že nedávne stresy u nich vyvolané rôznymi emóciami mali za následok zníženie šedej kôry mozgovej.
Ako sa tomu vyvarovať?
Dobrou správou je, že niektoré procesy vieme zvrátiť. Musíme len chcieť. Mozog má totiž prirodzenú schopnosť zotaviť sa zo stresu.
„ Zjednodušene povedané – mozog, hippocampus, má istú stupeň plasticity, čo znamená, že je tvárny,“ povedala Sundari Chetty, členka fakulty psychiatrie a behaviorálnych vied na Stanford School of Medicine.
Ak teda stres odstránime, znížime jeho level, kmeňové bunky opäť nadobudnú schopnosť gerenerovať neuróny na normálne úrovni.
Cvičte – pomôže to!
„Jednoduché riešenie ako je telesné cvičenie by mohli zabrániť alebo znížiť hodnoty stresových hormónov, čím sa znižuje poškodenie mozgu,“ hovorí Sundari Chetty.
Denne cvičte aspoň 30 minút, postačia aj prechádzky, ktoré znížia hladinu stresu a zlepšia náladu.
Meditujte – upokojíte sa!
Pozitívne účinky meditácie vzišli z výskumu, ktorý sa konal na Carnegie Mellon University. Dospelí vo veku 18 – 30 sa zúčastnili výcvikového programu meditácie. Cvičili 25 minút denne v rozpätí troch dní po sebe. Sami potom potvrdili, že pocity úzkosti a stres pociťovali menej ako skupiny, ktoré nemeditovali.
Spite – nedostatok spánku spôsobuje ďalší stres
„Spánková deprivácia zvyšuje stresové hormóny a mať môže mať negatívne dopady na mozog,“ povedala Sundari Chetty.
Naučte sa správne návyky spánkovej hygieny: dodržujte spánkový harmonogram, vyvarujte sa ťažkým jedlám, cigaretám, alkoholu. Miesto odpočinku pripravte tak, aby vás pri zaspávaní nič nerušilo.
Čítajte tiež: Najväčší nepriateľ s pozitívnymi účinkami? Kontroverzné zistenia o fajčení!
