Výskumníčka Barbara Ukropcová: Už po týždňoch bez pohybu v tele nastávajú zmeny

18.09.2017 | Diskusia

Prečo je pohyb alfou a omegou zdravého a dlhého života? O aké problémy si koledujú ľudia, ktorí pravidelne necvičia a čo sa v tele deje, keď mu doprajeme energetický doping v podobe fyzickej aktivity? Na to sme sa spýtali vedkyne a lekárky Barbary Ukropcovej, ktorá sa zaoberá výskumom účinkov pohybovej aktivity na zdravie a využitím pohybu v prevencii a liečbe chronických ochorení.

 

Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) sa venuje skúmaniu pohybu a jeho účinkom na zdravie z perspektívy systémových a molekulárnych procesov, ktoré sa v organizme pri fyzickej aktivite odohrávajú. Je držiteľkou ocenenia Absolútna Slovenka roka 2017, v rámci ktorého získala prvenstvo v kategórii Veda a výskum.

 

Čím je človek starší, tým menej sa sústreďuje na pravidelný pohyb alebo cvičenie. Je to správny prístup?

Pravidelný pohyb alebo cvičenie by sme nemali zanedbávať v žiadnom veku, v žiadnej životnej etape. To platí takmer pre kohokoľvek. Deti by mali intenzívnou pohybovou aktivitou stráviť minimálne hodinu denne. Tehotné ženy pravidelným pohybom predchádzajú napríklad vzniku gestačného diabetu (cukrovky, ktorá sa objavuje v súvislosti s graviditou), u seniorov pravidelné cvičenie doslova spomaľuje starnutie a významne prispieva k zachovaniu samostatného fungovania a nezávislosti. Počas celého života sa pravidelná, dostatočne intenzívna pohybová aktivita uplatňuje v prevencii a liečbe celého spektra ochorení. Aj v prípade ochorenia ako cukrovka, ischemická choroba srdca, či dokonca zlyhávanie srdca alebo onkologické ochorenie, môže primerané cvičenie pozitívne ovplyvniť priebeh ochorenia či reakciu na liečbu a zvýšiť kvalitu života. Ak pátrame po elixíre zdravia, pohyb je jeho neodmysliteľnou ingredienciou.

Po akom dlhom čase bez pohybu začínajú v ľudskom tele prebiehať deje, ktoré prispievajú k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu?

Negatívne následky sedavého spôsobu života sú relatívne všestranné. Ak pravidelne urobíme menej ako 5-tisíc krokov denne, a navyše nemáme potrebnú dávku dostatočne intenzívnej pohybovej aktivity (odporúča sa minimálne 30 minút stredne intenzívnej pohybovej aktivity aspoň päť dní v týždni), tak sa v našom tele dejú zmeny, ktoré našu sedavosť odrážajú: znižuje sa citlivosť na inzulín (už v priebehu prvých dvoch týždňov s minimálnym pohybom), zvyšuje sa riziko cukrovky 2. typu, mení sa naše telesné zloženie – ubúda svalstvo a naopak, pribúda tuk, rýchlejšie sa zhoršuje pamäť a zvyšuje sa riziko Alzheimerovej choroby, klesá fyzická zdatnosť, zvyšuje sa riziko ischemickej choroby srdca (a teda srdcového infarktu či mozgovej porážky), rakoviny prsníka či hrubého čreva. Navyše sa človek takýmto spôsobom pripravuje o protektívne faktory, ktoré sa aktivujú práve pri pohybe a umožňujú lepšie odolávať rôznym druhom stresu.

Účinky pohybu presahujú fyzické aspekty. Môže pohyb zlepšovať napríklad aj pamäť alebo zvyšovať inteligenciu či iné duševné schopnosti?

Ukazuje sa, že pohyb skutočne môže zlepšiť pamäť, či už detí a adolescentov, alebo u ľudí v strednom veku a starších. Cvičenie dokonca môže zlepšiť pamäť aj seniorom, u ktorých sa začína prejavovať objektívne merateľná porucha pamäti, čo sme pozorovali aj v našich štúdiách s cvičením. Na druhej strane je pre našu pamäť, schopnosť učiť sa a riešiť problémy, samozrejme, dôležitá nielen fyzická aktivita, ktorá stimuluje novotvorbu neurónov v určitých oblastiach mozgu, ale aj adekvátne zapojenie novovytvorených neurónov do siete, resp. stimulácia nových funkčných prepojení prostredníctvom učenia, teda zjednodušene povedané – používaním mozgu v spojení s pohybom . Je to paralela klasickej gréckej kalokagatie. Jednota duše a tela - jednota mozgu a svalu - pohybovej aktivity a kognitívnych schopností.

Vrcholoví športovci majú údajne vyššie IQ. Je to pravda?

Vrcholoví športovci zvládajú náročné výzvy na podklade komplexného, efektívneho a rýchleho vyhodnotenia situácie a rýchlej akcie. Mozog atléta je teda skutočne v určitých situáciách mimoriadne výkonný.

Aká je súvislosť medzi obezitou a cukrovkou? Môže sa cukrovka rozvinúť aj u štíhlych ľudí?

Existuje viacero typov cukrovky, najznámejšie z nich sú dva. Cukrovka 1. typu sa spája s nedostatkom inzulínu a nevyhnutnosťou podávať inzulín. Tento typ cukrovky sa vyskytuje skôr u mladších dospelých, u detí a adolescentov a tiež u štíhlych ľudí. Cukrovka 2. typu je najčastejším typom cukrovky,  jej výskyt stúpa s vekom a vo väčšine prípadov sa spája s nadváhou alebo obezitou. Úlohu pri jej vzniku zohráva aj genetická predispozícia v kombinácii so sedavým životným štýlom a nevhodným zložením stravy. Ako spolu súvisia obezita a cukrovka? Pri obezite sa veľmi často rozvinie inzulínová rezistencia, teda znížená schopnosť tkanív odpovedať na inzulín. Prispieva k tomu tuk, ktorý sa ukladá vo svaloch, pečeni, pankrease a v ďalších orgánoch. Postupne sa tak môže vyčerpať kapacita buniek produkujúcich inzulín, čo sa prejaví postupným zvyšovaním hladiny cukru v krvi. Vtedy vzniká cukrovka 2. typu.

Aká významná je genetická predispozícia? Môže byť spúšťačom cukrovky aj vírusové ochorenie?

Genetická predispozícia sa uplatňuje v prípade oboch typov cukrovky.  Pri vzniku ochorenia zohráva úlohu kombinácia predispozície, resp. našich génov s faktormi prostredia a životného štýlu. Vírusové ochorenie (napr. Coxsackie B vírus, rotavírusy a ďalšie) môže byť spúšťacím mechanizmom cukrovky 1. typu u geneticky predisponovaného človeka. V prípade diabetu 2. typu sa zasa môžu uplatniť gény, ktoré modulujú vlastnosti nášho tukového tkaniva, svalstva, našu chuť do jedla alebo kapacitu tela produkovať inzulín. Existujú aj veľmi zriedkavé, špecifické typy diabetu, ktoré sú jednoznačne dané mutáciou konkrétneho génu. Patrí sem napr. cukrovka typu MODY (Maturity Onset Diabetes of the Young). Prítomnosť týchto zriedkavých typov cukrovky sa v odôvodnených prípadoch stanovuje genetickým vyšetrením.

Vzhľadom na lenivý životný štýl je stále viac ľudí obéznych. Vedci sa aj preto pokúšajú nájsť „liek na obezitu“. Je také niečo vôbec možné?

Čo je to vlastne obezita? Jednoducho povedané, je to nadbytok tukového tkaniva, reakcia na dlhodobo pozitívnu energetickú bilanciu (keď viac kalórií zjeme ako spálime). Na druhej strane môžu ľudia na zmeny v príjme energie reagovať rôznorodo, čo súvisí napríklad aj s ich fyzickou zdatnosťou a telesným zložením, s baktériami, ktoré obývajú ich tráviaci trakt, ale aj s ich genetickou výbavou a celým spektrom ďalších faktorov. Čo sa týka liečby obezity, máme k dispozícii aj lieky, tzv. antiobezitiká, ktoré môžu redukovať hmotnosť o zhruba 10 percent. Ich efektivita je však vyššia, ak sa kombinujú s úpravou životného štýlu (výživa a pohyb). Liek, ktorý by skoncoval s obezitou raz a navždy, je možno snom či métou mnohých lekárov, vedcov i pacientov. Pre mňa je tak, ako pre mnohých iných, ťažko predstaviteľné, že by tabletka vyriešila taký komplexný problém, akým obezita je, a to bez nejakých nežiaducich účinkov. Výskumu obezity sa venuje veľa vedcov, ktorí skúmajú mechanizmy na úrovni tukového tkaniva, kostrového svalu, mozgu či tráviaceho traktu, pričom jedným z cieľov je aj „objavenie“ molekúl, ktoré sa budú dať využiť na liečbu obezity a s ňou asociovaných ochorení. Takýto liek bude možno kombináciou viacerých účinných molekúl, na mieru šitou danému jedincovi. Avšak medicína budúcnosti podľa mňa nespočíva ani tak v tabletke proti obezite, ale skôr v prevencii s cieľom ovplyvniť životný štýl populácie, a to na mnohých úrovniach, s celospoločenským zaangažovaním. Takýmto spôsobom sa darí spomaliť, respektíve zastaviť epidémiu obezity a najmä znížiť riziko ochorení, ktoré s ňou súvisia, napríklad v Holandsku. Keď sa to darí v Holandsku – prečo by sa to časom nemalo podariť aj u nás? 

Diéta verzus pohyb. Čo je podľa vás účinnejšie pri chudnutí?

Jednoznačne je na prvom mieste úprava výživy a stravovacích návykov v kombinácii s dostatočnou dávkou pohybu. Diétu z toho vynechajme, pretože sa nevyhnutne v predstave absolútnej väčšiny ľudí spája s niečím, čo má dané hranice a v krátkom časovom horizonte sa teda skončí. Úprava životosprávy si ale vyžaduje trpezlivosť a vedomie, že ide o dlhodobú zmenu. Neznamená to však, že sa treba všetkého chutného vzdať a povedať zbohom čokoláde či iným dobrotám. Ide skôr o to, aby si človek zvykol na myšlienku, že si treba potraviny vyberať, naučiť sa, čomu sa v stravovaní viac vyhýbať, a čo, naopak, do jedálnička pridať. Naučiť sa variť aj zdravšie jedlá, konzumovať viac ovocia a zeleniny. Zvyknúť si na myšlienku, že sa treba pravidelne čo najviac hýbať a vymyslieť si nejakú intenzívnu pohybovú aktivitu, ktorá vás bude baviť. Spraviť si z toho výzvu, projekt, zábavu.

Ktoré druhy športov sú pre človeka z pohľadu vedy najlepšie a prečo?

Začnime „obyčajnou“ chôdzou, ktorá je pre človeka tým najprirodzenejším pohybom. Chodiť môžeme rôzne dlho a s rôznou intenzitou, môžeme sa naučiť zapojiť viac svalových skupín pomocou severskej chôdze, skrátka, ak nevieme, ako začať, môžeme začať aj jednoducho – prechádzkami. Chodiť by sme mali čo najviac, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča aspoň 10-tisíc krokov denne. Ďalším stupňom je beh. Je intenzívny a ľahko dostupný, nevyžaduje náradia či náročnú logistiku a efektívne zvyšuje našu fyzickú zdatnosť, čo je pre zdravie veľmi dôležitý parameter. Vyššia fyzická zdatnosť významne znižuje riziko celého spektra chronických ochorení, ktoré sa označujú aj ako „ochorenia z inaktivity“. V zásade však platí, že najvhodnejšie sú tie aktivity, ktoré človeka bavia, a na ktoré si vie nájsť čas či spoločnosť. Dôležité je aj presvedčenie, že pohyb chceme a potrebujeme, a sami si vymyslíme spôsob, ako ho niekoľkokrát za týždeň zaradiť do svojho režimu. Samozrejme, ak má človek zdravotné obmedzenia či trpí nejakým ochorením, je dôležité poradiť sa s lekárom, vhodné je naučiť sa správne cvičiť s profesionálnym trénerom.

Momentálne je aj na Slovensku veľmi populárna návšteva posilňovne a takzvaný silový tréning. Aké sú jeho zdravotné výhody?

Čím sme starší, tým sú silové cvičenia dôležitejšie, s činkami či s vlastným telom a jeho hmotnosťou. To je prakticky jediný spôsob, ako zabrániť ubúdaniu svalovej hmoty. V našich štúdiách cvičia pod dohľadom profesionálnych trénerov s činkami aj 70 či 80-roční muži a ženy. Práve dohľad a cvičenie v skupinách, v ktorých sa človek dobre cíti, sú veľmi dôležitými faktormi. Správne cvičiť sa totiž treba naučiť, nerodíme sa s činkou v ruke.

Akým športovým aktivitám sa venujete vy osobne?

Niekoľkokrát týždenne behám, čo má pre mňa viac výhod naraz. Trávim čas vonku, mimo počítača, mimo štyroch stien, a to mi veľmi vyhovuje. Mám rada aj plávanie, bicykel, lyže či tanec, ale najintenzívnejší a najjednoduchší je beh – stačí obuť tenisky a otvoriť dvere.

 

 

18.09.2017  |  Foto: archív B. U.,Thinkstock.com Video: Youtube/CVTI SR  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia